BRATISLAVA – Prvýkrát po polstoročí môže verejnosť opäť zažiť atmosféru augustových dní roku 1968, ako ju podávali tzv. slovenské slobodné vysielače. V rámci dňa otvorených dverí zverejnil Ústav pamäti národa (ÚPN) zdigitalizované nahrávky ich vysielania vo svojom archíve na Miletičovej 7 v Bratislave. Novoobjavené dokumenty vykresľujú priebeh prvého týždňa po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na územie stredného a východného Slovenska.
Historici ÚPN sa k nahrávkam dostali počas výskumu v prvej polovici tohto roku, keď skúmali archívy bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorá sa činnosťou slobodných vysielačov zaoberala. Počuť na nich, ako prebiehalo obsadzovanie jednotlivých miest sovietskymi, maďarskými a bulharskými vojskami, priblížil vedúci oddelenia bádateľne a knižnice ÚPN Pavol Pytlík.
"Verejnosť tiež môže počuť vyhlásenia a rezolúcie rôznych podnikov a organizácií, ktoré boli proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, odkazy občanov, ktorí hľadali svojich príbuzných a nevedeli sa s nimi spojiť, alebo upozornenia na pracovníkov sovietskej tajnej služby NKVD, ktorí sa po Slovensku pohybovali," uviedol ďalej Pytlík.
Slobodné vysielače začali vysielať po tom, ako vojská obsadili štúdiá vtedajšieho Československého rozhlasu. Vysielanie sa presunulo najprv na rôzne internáty a po tom, ako ho sovietska vojenská technika lokalizovala do exteriérov, napríklad do rekreačných stredísk v okolitých lesoch, vysvetlil archivár ÚPN Peter Mikle.
Redaktori putovali z jednej lokality do druhej, vysielacia technika sa zabezpečovala rôznymi spôsobmi. "Máme zdokumentované, že ŠtB vyšetrovala organizácie, ktoré v Československu disponovali vojenskou technikou, či už Ľudové milície, Československý zväz rádioamatérov, ale aj stredné školy, kde pôsobili rádioamatérske krúžky," ozrejmil Mikle.
Z dokumentov ŠtB vyplýva, že slobodné vysielače vydržali v provizórnych podmienkach vysielať týždeň po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy. ŠtB neskôr zhromaždila informácie, kto a akým spôsobom sa na vysielaní podieľal a neskôr ich proti týmto ľuďom zneužila, vysvetlil Mikle.
"Čo sa týka potrestania týchto ľudí, často sa stávalo, že neprešli previerkami v rámci normalizácie, stratili zamestnanie a museli sa zamestnať najčastejšie v robotníckej profesii. Naopak, tí ktorí sa postavili za vstup vojsk Varšavskej zmluvy, boli povýšení, získali lepší post," doplnil historik Pytlík.
Pre verejnosť sú v priestoroch archívu ÚPN nachystané aj ďalšie novoobjavené dokumenty, predovšetkým filmové zábery a fotografie z obsadzovania Bratislavy, Rožňavy, Detvy a Ružomberka. Tiež však výber letákov, básničiek a plagátov a dobovej tlače. Deň otvorených dverí pri príležitosti 50. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy potrvá do stredy (22.8.).
