BRATISLAVA - Roky sa rozpráva o tom, ako na dôležité veci nie sú peniaze. A roky sa tiež nijako zásadne nepohlo s najväčšími problémami našej krajiny: zdravotníctvom, ktoré sa pomaly rozpadá, školstvom, ktoré sa zaseklo v osemdesiatych rokoch, čoraz horším stavom ciest, po ktorých ľudia denne jazdia, či nízkymi platmi verejných zamestnancov, ktoré sa zvyšujú len veľmi pomaly.
„Pravda je však taká, že na riešenie mnohých z týchto akútnych problémov peniaze boli, akurát sa roztopili a postrácali na veci, ktoré väčšina ľudí nijako nepocítila,“ uviedol prezidentský kandidát Robert Mistrík.
Slovenskej ekonomike sa darí. Od roku 2014, teda za posledné 4 roky, štát vybral od ľudí a firiem dodatočné daňové príjmy vo výške až 2,4 miliardy eur.Preto je najvyšší čas, aby sa dobrá ekonomická kondícia odrazila aj na hospodárení štátu. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2019, ktorý včera schválila NR SR a podľa ktorého by malo Slovensko v budúcom roku hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, však prichádza neskoro. Navyše, podľa analýz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hrozí reálne riziko deficitu až na úrovni 0,7% HDP.
Poslankyňa NR SR Simona Petrík (SPOLU) vysvetľuje: “Najväčšiu ťarchu zvýšených príjmov do rozpočtu na rok 2019 štát preniesol na pracujúcich občanov, ktorí na dani z príjmu a na sociálnych a zdravotných odvodoch zaplatia o 900 miliónov eur, teda o 6,3%viac, než v roku 2018. A pritom zdanenie spotreby má narásť len o 4,25% a zdanenie firiem má dokonca klesnúť.”
Poslanec NR SR Eugen Jurzyca (SaS) upozorňuje na riziká hroziaceho deficitu: „Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je riziko deficitu až na úrovni 0,7% HDP. Budúci rok bude hospodárenie štátu kontrolovať nový minister financií a hoci nevieme kto to bude, je zrejmé, že to oproti ministrovi Kažimírovi bude politicky slabšia váha. V kombinácii s tým, že rok 2019 bude predvolebným rokom, by sme preto mali tieto riziká brať veľmi vážne a o vyrovnanom rozpočtezačať hovoriť až potom, keď sa potvrdí, že sa nám tento cieľ aj naozaj podarilo naplniť – t.j. niekedy na konci roku 2020,“ uviedol Jurzyca.
Systémový problém, ktorý vláda dlhodobo zakrýva
Ukazuje to na zásadný systémový problém, ktorý vláda dlhodobo zakrýva, a tým je neefektivita a nehospodárnosť pri nakladaní s verejnými financiami. Vidíme to aj v prístupe k dodatočným daňovým príjmom, ktoré za posledné roky dosiahli úroveň kumulatívne viac než 2,4 mld. eur. „Myslím si, že prezident by mal využiť autoritu svojho úradu a intenzívnejšie sa venovať aj ekonomickým témam. Preto vyhlasujem, že ak budem zvolený, túto úlohu na seba preberiem,“ uviedol R. Mistrík.
„Ak budem zvolený, výrazne posilním ekonomický akcent pri výkone funkcie prezidentatak, aby sa úrad prezidenta stal rešpektovanou autoritou v diskusiách s vládou a ministrami ohľadom plánu investícii, a aby mal silný hlas pri hodnotení investičných zámerov vlády. Budem pracovať aj na tom, aby sa projektu Hodnota za peniaze vrátila autorita, ktorá mu prináleží.Zjednodušene povedané: Ak sa stanem prezidentom, posilním ekonomický tím a dám mu rovnakú dôležitosť, akú dnes majú v prezidentskom paláci kľúčové oddelenia protokolu alebo zahraničnej politiky. Aby sa o podstatných ekonomických otázkach, od ktorých sa odvíja vyššia životná úroveň ľudí na Slovensku, neviedli debaty len na koaličnej rade za zatvorenými dverami - pretože z nich potom vychádzajú nesystémové a často nezmyselné opatrenia, pričom väčšina z nich sa nakoniec ani nezrealizuje,” povedal Mistrík.
“Ako prezident budem žiadať, aby sme peniaze investovali s rozumom a tam, kde ich je najviac treba - do zanedbaného zdravotníctva, rozpadajúceho sa školstva, či rozbitých ciest. Aby sa nám nestávalo, že miliardy eur sa rozplynú, ale ľudia nevidia nijaké významné zlepšenie. Neefektívny a nehospodárny prístup k peniazom daňových poplatníkov sa musí skončiť,” vyhlásil Mistrík na záver.
