Začal sa boj o prezidentské kreslo, veľký prehľad: FOTO V hre sú aj kontroverzné mená

Doposiaľ sa do boja o prezidentské kreslo rozhodlo oficiálne zapojiť jedenásť kandidátov, ktorí už začali zbierať podpisy. O niekoľkých ďalších sa špekuluje. Opozičné strany predstavujú kandidátov postupne, koaličné strany zatiaľ svojich kandidátov nepredstavili. Najbližšie sa dozvieme meno kandidáta za stranu Most-Híd. Podľa niektorých poslancov by to mal byť Béla Bugár. Smer a SNS zatiaľ mlčia.

Oficiálni kandidáti

Robert Mistrík

Foto: Topky/Ján Zemiar

Vedec Robert Mistrík oznámil svoju kandidatúru pár minút po tom, čo Andrej Kiska povedal, že kandidovať nebude. 51-ročný rodák z Banskej Bystrice vstupuje do prezidentského boja s heslom "Slušne, poctivo, s rozumom." Mistrík je špičkový svetový chemik, jeden z mála slovenských vedcov, ktorý publikovali svoje objavy v najprestížnejšom svetovom vedeckom časopise Nature Biotechnology. V roku 2009 sa stal lauretátom ocenenia SAV "Hlava roka" za najvýznamnejšiu vedeckú inováciu. V roku 2017 sa zaslúžil o očistenie mena slovenského atléta Mateja Tótha a vďaka jeho expertnému posudku bol Tóth napokon zbavený podozrení z dopingu. Ako jeden z mála slovenských vedcov sa v roku 2017 otvorene postavil proti škandalóznym praktikám pri prideľovaní eurofondov určených na podporu vedy a výskumu v dôsledku čoho odstúpil vtedajší minister školstva Peter Plavčan.  

V roku 2018 obdržal od prezidenta Andreja Kisku vysoké štátne vyznamenanie (Pribinov kríž 1. triedy). Mistrík má aj politické skúsenosti, v roku 2008 bol jedným zo zakladajúcich členov strany SaS, zo strany však v roku 2012 vystúpil. Vedie technologickú firmu HighChem, ktorá sa venuje výskumu v oblasti hmotnostnej spektrometrie. Jeho objavy sa používajú pri vývoji nových liekov a analýze kvality potravín po celom svete. Mistrík je nezávislý, občiansky kandidát, podporu mu však vyjadrila strana SaS. Aj keď ho mnohí považujú za horúceho favorita, politológovia mu zatiaľ väčšie šance nedávajú.

---

Prečítajte si ROZHOVOR s prezidentským kandidátom Robertom Mistríkom

---

Zuzana Čaputová

Foto: SITA/Diana Černáková

Zuzana Čaputová patrí k jedným z najčerstvejších kandidátov. Podpredsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko je známou advokátkou a občianskou aktivistkou. Preslávil ju najmä boj za zastavenie pezinskej skládky a takisto boj za zrušenie Mečiarových amnestií. Pomoci slabším sa venuje celý svoj profesionálny život. Už ako študentka rozbiehala mnohé projekty na pomoc sociálne znevýhodneným, neskôr týraným a zneužívaným deťom. Spolupracovala so združením Via Iuris a 14 rokov sa venovala občianskej iniciatíve Skládka nepatrí do mesta. Mala sa objaviť na kandidátke do parlamentných volieb za hnutie OĽaNO, ponuku od Igora Matoviča však neprijala.

Juraj Zábojník

Foto: TASR/archív

Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník odslúžil ako plukovník v zálohe v radoch slovenskej polície 17 rokov. Niekoľko rokov sa venoval práci v korporátnom sektore, istý čas bol riaditeľom Ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií. Práve bezpečnosť, ochrana záujmov štátu, rodiny aj jednotlivcov musí byť podľa neho prioritným poslaním a zároveň výsostnou úlohou prezidenta. Podľa vlastných slov je vhodných kandidátom, pretože má čo ponúknuť a nie je spojený so žiadnymi politickými stranami či finančnými skupinami. 

---

Prvé kolo prezidentských volieb sa koná 16. marca 2019. Výsledky volieb prezidenta SR budeme aktualizovať v priebehu volebnej noci.

---

Radovan Znášik

Foto: TASR/Marko Erd

Ako prvý sa do boja zapojil ešte minulý rok Radovan Znášik, ktorý bude kandidovať ako občiansky kandidát. Znášik má za sebou diplomatické štúdiá v Londýne. Po nich pôsobil šesť rokov na ministerstve životného prostredia. Získal štipendium janponskej vlády a v Tokiu študoval verejnú politiku. V rámci vysunutého pracoviska Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa dostal do Turkmenistanu. Na Slovensko sa vrátil po narodení dieťaťa. Dôvodom jeho kandidatúry je prehlbujúca sa spoločensko-ekonomická kríza na Slovensku.

Marian Kotleba

Foto: SITA/Jakub Julény

Jedným z najkontroverznejších kandidátov na prezidenta SR je líder Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba. V strane dlho rozmýšľali o tom, či postavia vlastného kandidáta, alebo niekoho podporia. Jeho strana sa považuje za radikálnu a niekoľkými kontroverziami sa preslávila aj počas pôsobenia v parlamente, kam ich ľudia zvolili v roku 2016. Bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja pôsobil kedysi ako pedagóg a v politike sa angažuje už niekoľko rokov. V minulosti pôsobil ako vodca hnutia Slovenská pospolitosť, ktoré bolo v roku 2006 rozpustené Najvyšším súdom SR pre jeho extrémistické politické tendencie a rozpor s ústavou. Podľa prieskumov patrí k najmenej dôveryhodným politikom. Kotleba je členom osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.

Milan Krajniak

Foto: SITA/Diana Černáková

Kandidatúru na prezidenta oznámil aj člen strany Sme rodina Milan Krajniak. Stalo sa tak v rovnaký deň, ako to urobila Zuzana Čaputová. Krajniak je podpredsedom strany a komunikuje najmä bezpečnostné témy. Je predsedom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a členom brannobezpečnostného výboru. Vystupuje aj proti migrantom. V minulosti pôsobil ako poradca ministra vnútra Daniela Lipšica pre rómsku kriminalitu a bol členom KDH. Z ministerstva odišiel po medializovanej kauze Gorila, bol v Prezídiu Fondu národného majetku. Krajniak aj Lipšic vtedy odmietali, že by sa na korupcii akokoľvek podieľali. Po tejto kauze vystupoval na blogu ako Posledný križiak a tvrdo kritizoval finančnú skupinu Penta. 

Eduard Chmelár

Foto: TASR/Andrej Galica

Kandidovať sa rozhodol aj ľavicovo orientovaný vysokoškolský učiteľ Eduard Chmelár. V roku 2015 sa pokúšal o registráciu hnutia SEN a chcel sa zúčastniť volieb do parlamentu. Ministerstvo vnútra žiadosť zamietlo z dôvodu nedostatočného počtu platných podpisov, potrebných pre registráciu politickej strany, resp. hnutia. Podľa oznámenia MV SR pri jednotlivých podpisoch boli uvedené falošné či skartované občianske preukazy, alebo išlo o neexistujúcich ľudí. V minulosti neúspešne kandidoval za SDĽ a Stranu zelených. Pomerne populárny je na sociálnych sieťach. 

---

Prezidentský prieskum, Slovensko bez Kisku: Prekvapenie! Totálny prepad najsilnejších strán

---

Oskar Fegyveres

Foto: SITA/Peter Maďar

Prekvapením pre mnohých bola kandidatúra Oskara Fegyveresa, kľúčového svedka únosu Michala Kováča mladšieho. Fegyveres sa tak rozhodol potom, čo videl ľudí na námestí. Vraj aspoň rozvíri politickú scénu, ak sa mu nepodarí uspieť. Od minulého týždňa už začal zbierať podpisy. Fegyveres žil dlhodobo mimo Slovenska. 

Štefan Harabin

Foto: SITA/Marko Erd

Kandidatúru oznámila aj ďalšia kontroverzná postava na Slovensku Štefan Harabin – dlhoročný sudca Najvyššieho súdu a bývalý podpredseda vlády a minister spravodlivosti z čias prvej vlády Roberta Fica. Zastával aj post predsedu Najvyššieho súdu SR. Má podporu proruských a antisystémových webov a čitateľov. Jeho podporovatelia už začali zbierať podpisy. 

Róbert Švec

Foto: SITA/Branislav Bibel

Róbert Švec sa rozhodol kandidovať po výzve členov extrémistického občianskeho združenia Slovenské hnutie obrody. Svoju kandidatúru ohlásil 27. mája a v rovnaký deň začal zbierať podpisy. Podľa neho Slovensko nepotrebuje viac fiktívnej európskej cesty, ale naopak reštart a obrodu v ústavných funkciách vlastencov. Švec sa považuje za hlavného konkurenta Mariana Kotlebu. 

Bohumila Tauchmannová

Foto: TASR/Martin Baumann

Bohumila Tauchmannová patrí k menej známym kandidátom. Podnikateľka sa o post prezidentky SR chce uchádzať ako nezávislá kandidátka. Je autorkou a koordinátorkou národných vzdelávacích projektov Kvalita z našich regiónov či Na veku záleží.

O kom sa špekuluje

Béla Bugár

Foto: TASR/Jakub Kotian

V súčasnosti sa špekuluje aj o lídrovi strany Most-Híd. Mnohí by ho považovali za správnu voľbu, no politológovia mu veľké šance nedávajú. Na Republikovej rade sa o tejto možnosti už rozprávali, no jeho rozhodnutie je verejnosti aj naďalej neznáme. To, či bude kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách, by sme sa však mali dozvedieť už túto sobotu 9. júna, teda po sneme strany. Béla Bugár dovtedy nebude situáciu bližšie komentovať. 

Marián Čaučík

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Svojho kandidáta hľadá aj KDH. Zatiaľ však oficiálne nikto kandidatúru neoznámil. Najviac sa však debatuje o Mariánovi Čaučíkovi, ktorý túto možnosť vážne zvažuje. V KDH by sa tak o oficiálnom mene malo rozhodnúť v najbližších týždňoch. V kresťanských kruhoch je známy. Čaučík je riaditeľ kresťanskej charitatívnej organizácie Dobrá novina a tento rok dostal od prezidenta SR Andreja Kisku štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR.

Andrej Danko

Foto: Topky

SNS takisto ešte nepredstavila svojho kandidáta. Nie je známe ani to, kedy sa meno dozvieme. Tým najpravdepodobnejším sa však zdá byť líder strany Andrej Danko. Podľa politológov je to v rámci strany najreálnejšia voľba. Ako o pravdepodobnom kandidátovi sa o ňom hovorí aj v rámci koalície. Danko však hovorí, že by ako nominanta SNS rád videl ženu. Jeho posledné vyjadrenie je, že o kandidatúre neuvažuje. V SNS však nie sú prezidentské voľby témou dňa a to, kto bude kandidovať, stačí podľa Danka oznámiť v septembri.

Veronika Remišová

Foto: TASR/Jakub Kotian

K menám, o ktorých sa často hovorí, patrí aj druhá najznámejšia tvár OĽaNO Veronika Remišová. K svojej kandidatúre sa nevyjadrila. Viacerí z hnutia si však myslia, že by do volieb ísť mala. OĽaNO má oznámiť svoju voľbu do leta. Podľa lídra hnutia Igora Matoviča uvažujú o troch verejne známych menách.

Miroslav Lajčák a Maroš Šefčovič

Foto: TASR/Marko Erd, Pavol Zachar

Miroslav Lajčák a Maroš Šefčovič boli najpravdepodobnejšou voľbou v rámci Smeru. Najsilnejšia strana však doposiaľ nehovorila o žiadnom mene. Obaja možní kandidáti však odmietli, že by o kandidatúre uvažovali. Smer by mal svojho kandidáta ohlásiť zrejme až po lete. 

Prezidentské voľby budú na jar 2019. Súčasný prezident Andrej Kiska sa už o najvyšší post v štáte uchádzať nebude. Záujemcovia o palác môžu kandidovať, ak splnia zákonné podmienky. Za prezidenta možno podľa zákona zvoliť každého občana SR s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý má v deň voľby aspoň 40 rokov. Kandidátov navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania, a to na základe petície podpísanej najmenej 15-tisíc občanmi.