BRATISLAVA - Viacerí novinári, ktorých sa priamo dotklo sledovanie ich osoby to považujú za absurdnosť, iní zase za návrat k bývalému režimu. Po tom, ako sa začala vyšetrovať vražda Jána Kuciaka vyplávali na povrch viaceré skutočnosti ohľadom sledovania novinárov, ktoré si mal objednať dnes už obvinený podnikateľ Marian Kočner.
Podľa portálu Sme.sk bolo ľudí, ktorí sa na toto sledovanie podujali viacero. Skupinu šiestich osôb, ktorí mali kontakty dokonca aj na polícii, tvorili aj bývalí príslušníci SIS. Medzi nimi aj Peter Tóth či Miroslav Kriak. Portál sa k dokumentom z vyšetrovania dostal podľa vlastných slov legálnou cestou, pretože investigatívny novinár a člen redakcie Adam Valček má ako jeden zo sledovaných možnosť nahliadnutia do spisu.
Po medializovanom rozhovore, v ktorom sa Kočner Kuciakovi vyhrážal tým, že bude hľadať kompromitujúce materiály na neho a jeho rodinu, sa Kuciak rozhodol podať trestné oznámenie. V roku 2017 bol tiež bývalý minister vnútra Robert Kaliňák konfrontovaný s otázkou toho, že Kočner bude hľadať na Kuciaka špinu. Odpoveď vtedajšieho šéfa rezortu vnútra znela "To je to, čo vy robíte, to hľadanie špiny," reagoval Kaliňák a po tragickej vražde novinára uviedol, že už by sa na túto otázku vyjadril inak.
Peter Tóth svedčí proti Marianovi Kočnerovi: Rozhodol sa vraždiť, teraz chystá pomstu z väzenia
Kočnera už medzičasom obvinili z objednávky vraždy Kuciaka. Pravdepodobní páchatelia mali podľa portálu Sme.sk informácie práve zo sledovania Kočnerovými ľuďmi. Jedným z tých, koho Kočner týmto sledovaním poveril bol jeho dlhoročný kamarát Peter Tóth, ktorý je zároveň bývalým príslušníkom Slovenskej informačnej služby (SIS). Toto sledovanie malo prebiehať od roka 2017 do mája 2018. Objednať si ho mal Kočner, zadávateľom sledovania mal byť Tóth a konkrétne sledovanie mal vykonávať tiež bývalý príslušník SIS Miroslav Kriak s ďalšími dvoma osobami, ktorých identita ostáva tajomstvom.
Sledovanie za nemalú čiastku
Čo sa týka lustrácie Jána Kuciaka, tú mal podľa už zverejnených mediálnych informácií vykonávať Norbert Bödör, ktorého otec Miroslav vlastní SBS službu Bonul, blízku strane Smer, na ktorej večierkoch opakovane rečnil aj predseda Robert Fico. Títo ľudia podľa portálu nevyšli na lacno, pretože napríklad Miroslav Kriak dostával za túto činnosť mesačne 2000 až 2500 eur mesačne a dodávajú, že Kočner za celú túto prácu zaplatil viac ako 200-tisíc eur. Súčasťou tejto činnosti bolo vyhotovovanie fotografií, videí a dokumentovanie rôznych analýz.
Tresty za takúto činnosť sa pohybujú približne na úrovni dvoch rokov. Trest sa zvyšuje o jeden rok viac v prípade, ak by osoby postupovali ako organizovaná skupina. Zákonné znenie takejto činnosti je definované ako „spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi“. Obvinený doteraz nebol nikto.
V Tóthovej výpovedi, ktorá sa doteraz na verejnosť nedostala, sa píše o tom, že si myslel, že túto činnosť vykonáva ako prípravu pre Kočnerovú reláciu na sociálnej sieti "Na pranieri". Tá sa zameriavala na kompromitovanie novinárov, ktorí sa venovali Kočnerovým kauzám. „Nikdy nespomenul, že by chcel informácie použiť iným spôsobom alebo za iným účelom ako bol projekt Na pranieri,“ hovorí vo výpovedi Tóth.
Nie je sledovanie ako sledovanie
Do rozporu prichádzajú tvrdenia vyšetrovateľa a Tótha. Kým vyšetrujúci orgán hovorí o "sledovaní", Tóth sa v odpovediach tomuto pojmu stráni a definoval to ako paparazzovanie, čo sám charakterizoval ako bežnú novinársku praktiku. Tóth zadania smeroval k bývalému kolegovi zo SIS Miroslavovi Kriakovi.
Okrem toho, že Kočner mal financovať ľudí z tejto skupiny, poskytoval peniaze aj na techniku. Kočner sa mal podľa Tótha zmieniť aj o tom, že na financovaní sa podieľal aj podnikateľ z Nitry Norbert Bödör.
Zachytávanie rozhovorov aj intímnych informácií
Zuzana Petková, ktorá dnes pôsobí ako riaditeľka nadácie Zastavme korupciu, v minulosti pracovala ako novinárka pre portál Trend. Sama popísala spôsob akým ju počas tohto obdobia sledovali v nemenovanej kaviarni. "Ja som mala takú dennú rutinu, že vždy, keď som ráno prišla do práce, tak som si dala s kávu v tejto kaviarni. Buď som išla hore, alebo som si tu sadla s kolegami," popísala Petková. "Ten, kto ma sledoval, musel sedieť niekde oproti, lebo vždy to boli fotografie z bezprostrednej blízkosti a ten človek aj zaznamenával o čom sa bavíme," spomenula Petková a zdôraznila, že išlo aj o analyzovanie konverzácie medzi novinármi.
Svoje skúsenosti so sledovaním popísal aj reportér Adam Valček. "Vlani, keď som písal o kauze Technopol servis, tak Kočner na moje otázky o tejto kauze neodpovedal a poslal mi namiesto toho sériu niekoľkých otázok, ktoré v skutočnosti neboli otázky, ale bol to pokus Mariana Kočnera zastrašiť ma pred zverejnením článku o Technopole," popísal Valček. "Tie otázky v sebe obsahovali množstvo informácií o mojom rodinnom stave, zdravotnom stave, o smrti môjho brata a veľa podrobností," pokračoval Valček a zdôraznil, že už vtedy mal podozrenie z výrazne rýchleho zhromaždenia takto položených otázok a jeho prvé podozrenie padlo na sledovanie jeho osoby.
Pred Tichým sa chválil
Znepokojenie ale vyvoláva SMS komunikácia, ktorá bola v rámci vyšetrovania zachytená. Kočner len tri mesiace pred vraždou písal bývalému námestníkovi prokuratúry Ladislavovi Tichému. V nej sa okrem iného chválil, že za sledovanie novinárov zaplatil práve 200-tisíc eur. "By si sa posral, ako ich mám prelustrovaných. Viem, kto koho j..., kto je buzik, ožran, tyran. Aj s foto a videodokumentáciou," znie podľa portálu Denník N v tejto komunikácii.
Pavol Vorobjov je bývalý riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície, ktorý mal nezákonne lustrovať Kuciaka. Sám vypovedal, že tento pokyn dostal od vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara a má rodinné väzby na Bödörovcov. Týchto pristupov do databáz pre údaje o novinároch však bolo podľa portálu Sme.sk viac.
Napriek tomu, že Tóth tvrdí, že sám nevykonával nič nezákonné, jedným dychom dodáva, že dokumenty s údajmi a aj telefón, ktorý používal pre istotu zlikvidoval. „Lebo som vedel, že niekto v Policajnom zbore musel lustrovaním osôb porušiť zákon. Nechcel som, aby táto osoba bola vystavená postihu.“ uviedol Tóth.
Sledovanie sa zvrhlo aj na rodinných príslušníkov
Veľmi intenzívne sledovanie nielen jeho osoby vníma aj novinár Valček, ktorý sa zo spisu dozvedel aj o sledovaní jeho vlastného otca. "Monitorovali jeho otca, ako išiel autom z centra mesta do obce Nová Dedinka neďaleko Bratislavy, kde býva. Zaparkoval pred pohostinstvom a chvíľu sa tam rozprával s asi 65-ročným neznámym mužom," píše sa na portáli Sme.sk. Záznam zo sledovania Valček má pritom päť strán a jeho súčasťou je dokumentácia činností pri bežných situáciách. Samotný Kočner pritom Valčeka už v minulosti zastrašoval.
Aktuálna situácia okolo získaných záznamov je zatiaľ hmlistá, no niektoré z nich polícia podľa portálu Sme.sk získala práve pri domovej prehliadke u Kočnera na USB kľúči. Tóth však hovorí, že si zo sledovania nič neuložil a to, čím disponoval, zlikvidoval. Dodal tiež, že si nepozeral výstupy ani zo sledovania, ktoré uskutočňoval Kriak.
Keď Kočner celú akciu ukončil, podľa Tótha vydal signál, aby sa tieto dokumentácie uložili na dva USB kľúče. Jeden si mal zobrať Kočner a druhý mal byť určený pre Bödöra. Sme.sk pritom dodáva, že ani jedného z nich polícia zatiaľ v tejto kauze nevypočula.
Prezident: Sledovanie novinárov a ústavných činiteľov je zlyhanie štátnej moci
Kriak sa ale pri tejto téme obhajuje tvrdením, že nevedel, že robí niečo protiprávne. „Bol som presvedčený, že robím prácu pre štát, pre niektorú z tajných služieb. Nebol som si vedomý, že robím niečo nelegálne.“ uvádza Kriak, podľa ktorého nešlo priamo o sledovanie ale o "akési časovo náhodilé operatívne previerky". Sám priznal, že niektoré úlohy zadal aj ďalším dvom osobám, no ich identitu odmietol zverejniť z obavy o svoju bezpečnosť. „Je teraz veľmi dôležité zistiť, kto boli tie osoby. Chcel by som ich vyzvať, aby sa samy prihlásili na polícii,“ povedal Roman Kvasnica zastupujúci rodinu Kušnírovcov. Podčiarkol, že v prípade odhalenia totožnosti týchto osôb by už bolo možné hovoriť o organizovanej skupine páchateľov.
Liberáli aktuálnu situáciu odsudzujú
Novela tlačového zákona, ktorú navrhli poslanci Národnej rady (NR) SR Miroslav Číž a Dušan Jarjabek (obaja Smer-SD), je "náhubkový zákon" pre novinárov a je priamym ohrozením slobody prejavu. Tvrdí to podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), pričom upozorňuje, že legislatíva prichádza v čase, keď sa objavili informácie o sledovaní novinárov.
"Najmä tých, ktorí boli kritickí vo vzťahu k súčasnej vládnej koalícii a boli sledovaní ľudmi, ktorí sú tiež prepojení na súčasnú vládnu koalíciu," pripomenula. Poslankyňa tiež upozornila na to, že miera toho, ako sú Slováci ochotní veriť hoaxom a konšpiráciám, je vysoká, svoju úlohu pri tom podľa nej zohráva fakt, že ich šíria aj politici. Tvrdí, že k negatívnej situácii v súvislosti so slobodou tlače prispievajú aj expremiér Robert Fico (Smer-SD) a predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) svojimi postojmi k médiám.
Opozičná strana SaS odsudzuje sledovanie novinárov a podporuje slobodu tlače. Tá však podľa lídra strany Richarda Sulíka aj vzhľadom na medializované informácie o sledovaní upadá. "Nepovažujeme správne obmedzovať alebo zakazovať prejavy, ani také, s ktorými bytostne nesúhlasíme," doplnil Sulík s tým, že pomôcť môže informovanosť a transparentnosť. "Veľmi oceňujeme pravidlá, ktoré platia pre politické reklamy, že vždy musí byť známy zadávateľ, objednávateľ, že je možné sa dozvedieť, kto a akú sumu do politickej reklamy investoval. Toto sú tie správne metódy, ktoré podporujeme," pripomenul.
