BRATISLAVA - Marian Kočner je v médiách často označovaný ako kontroverzný podnikateľ. Známy je tým, že si vedel šikovne vytvoriť vzťahy s najvyššími politikmi. Tyká si s Robertom Ficom, mal veľmi dobrý vzťah s prokurátorom Dobroslavom Trnko, bol na svadbe Moniky Beňovej a Fedora Flašík, či raňajkoval s Richardom Sulíkom. Kočnerovi však na výslnie pomohli aj médiá.
O Marianovi Kočnerovi informovali všetky médiá, od bulvárnych cez televízie až po tie seriózne. Ak Marian Kočner zvolal tlačovú konferenciu, tak sa vysielala naživo. Často mal prívlastok "kontroverzný" a novinárov zaujímalo jeho pochybné podnikanie. V niektorých reláciách však bol postavený na úroveň slovenských celebrít.
Analýzu Mariana Kočnera v médiách vypracovali Martin Kasarda a Anton Szomolányi z Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy. Rozpracovali jeho postavenie v médiách od roku 2006 až do súčasnosti. "Mediálny obraz Mariána Kočnera odkrýva nielen príbeh vzostupu a pádu konkrétneho človeka, ale ukazuje aj pochybenia, omyly i krehkosť mediálnej scény a jej interpretácie spoločenského a politického diania," píše sa na úvod analýzy, ktorú si celú môžete prečítať TU.
Kto je Marian Kočner?
Kasarda so Szomolányim rozpracovali analýzu Kočnera podrobne. Začína jeho krátkym profilom a ďalej pokračuje tým, ako bol Kočner prezentovaný v rôznych médiách.
Marián Kočner je verejne známa osoba, ktorá sa pohybuje v prostredí médií, podnikania, politiky, tajnej služby, organizovaného zločinu prakticky od začiatku deväťdesiatych rokov. Marián Kočner (1963) je pôvodne vyštudovaný žurnalista, absolvent Filozofickej fakulty UK. Svoju kariéru začínal v rozhlase, avšak toto povolanie rýchlo opustil. Jeho meno sa začalo objavovať v súvislosti s rôznymi problematickými a špekulatívnymi transakciami pri prevodoch majetku, zmenkách a nejasných majetkovo-právnych operáciách.
Prvý raz sa objavil na verejnosti ako podozrivý v prvej polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia v súvislosti s problémami fiktívneho obchodu s textilom a neuhradenými pohľadávkami (kauza Technopol). Verejnosti sa Marián Kočner stal známy v súvislosti so snahou prevziať podiel v spoločnosti prevádzkujúcej TV Markíza (1998). V ďalších rokoch sa Marián Kočner pohyboval ako podnikateľ, aj keď nikdy nebolo celkom jasné, čo je predmetom jeho podnikania.
Jeho meno sa objavovalo v súvislosti s prevodmi majetkov, budov, obchodovania s informáciami, využívania neistého a neprehľadného podnikateľského prostredia, ale aj s ovplyvňovaním politického prostredia či v súvislosti s mafiánskymi zoznamami. 20. júna 2018 Národná kriminálna agentúra Mariána Kočnera zadržala na základe príkazu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom jeho pôvodné obvinenie z falšovania zmeniek sa v priebehu ďalších mesiacov rozšírilo aj na ďalšie trestné činy. V súčasnosti (december 2018) je Marián Kočner stále väzobne stíhaný, pričom je preverovaný aj v prípade podozrenia z účasti na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Manipulácia mediálneho priestoru
V časti Manipulácia mediálneho priestoru sa Kasarda venuje tomu, ako dokázal Kočner ovplyvniť médiá a ako dokázal manipulovať s informáciami.
Mediálne prostredie v prípade informácií pochádzajúcich od M. Kočnera opakovane uprednostňovalo senzáciechtivosť pred objektivitou a overovaním faktov. Kočner mal schopnosť manipulovať informáciami vo verejnom mediálnom priestore a zámerne ju využíval na vyvolanie chaosu, nátlaku či prekrytia problémov, ktoré súviseli s podozreniami na jeho činnosť. Stalo sa tak napríklad aj v prípade označovanom od počiatku ako Sasanka, keď v januári 2012 zverejnil Kočner SMS správy (s cieľom ovplyvniť aktuálne prebiehajúcu predvolebnú kampaň do NR SR, hoci správy mal od roku 2010 a uchovával ich na vhodnú príležitosť) a o niekoľko dní neskôr aj videá tajne nahraté so stretnutia s R. Sulíkom, či tlačových konferencií, v ktorých napádal svojich politických oponentov a jemu nepohodlných politikov ako D. Lipšic, G. Grendel, B. Kollár a ďalší. (...)
(...) Preukázateľná je schopnosť M. Kočnera prekrývať vlastné kauzy snahou o diskvalifikáciu kritikov a oponentov útokmi nielen na osobnú integritu politikov, ale aj novinárov. Viacero novinárov sa priznalo, že sa im M. Kočner vyhrážal a sledoval ich on, jeho blízky spolupracovník, bývalý zamestnanec SIS Peter Tóth alebo ďalší ľudia. Medzi sledovanými boli novinári J. Krescenko Dibáková z TV JOJ, M. Vagovič z portálu aktuality.sk, M. Tódová z Denníka N, A. Valček z denníka SME, či J. Kuciak z aktuality.sk, ktorý pre vyhrážky zabitím zo strany M. Kočnera dokonca podal trestné oznámenie, avšak polícia prípad odložila. Bohužiaľ, výsledok tohto vyhrážania sa je dnes známy. Metódy zastrašovania a sledovania mohli v novinároch vyvolať oprávnený strach, či dokonca autocenzúru.
Z výslnia na dno
Z analýzy vyplýva, že Marianovi Kočnerovi pomohli na výslnie najmä médiá tým, že niektoré často nekriticky zobrazovali jeho osobu ako celebritu.
(...) Po prevalení sa politických káuz a ovplyvňovania diania okolo prokurátora D. Trnku, manipulácii s R. Sulíkom a prepojením na politiku (a mafiánske zoznamy) sa osoba M. Kočnera začala presúvať výraznejšie do dvoch polôh – v spravodajských a analytických médiách sa postupne objavovalo viac správ o jeho pochybných podnikateľských aktivitách, ale zároveň tieto médiá neváhali „naletieť“ na Kočnerove spravodajské hry, odhalenia a tlačové konferencie, kde zverejňoval negatívne informácie snažiac sa ovplyvniť aktuálne politické dianie. Viaceré médiá však opakovane akceptovali manipulatívne Kočnerove správy a dôveryhodnosť jeho osoby nespochybňovali. Vnímali ho ako človeka, ktorý – ak niečo tvrdí – asi to má overené a dávali mu väčší priestor, ako následným reakciám, ktoré uvádzali veci do kontextu či iných súvislostí. (...)
Najskôr kamarát, neskôr útoky
Marian Kočner však dlho miloval pozornosť médií, nevynechal takmer žiadnu významnú spoločneskú akciu. Ukázal sa na Plese v opere, či na Bratislavských módnych dňoch. Zvolával tlačové konferencie a dával rozhovory.
Keď sa však médiá začali zaujímať o jeho podozrivé podnikanie, už taký priateľský nebol. Novinárom sa začal vyhrážať, bol vulgárny a drzý. Založil si vlastnú reláciu na sociálnych sieťach s názvom Na pranieri. Tá slúžila primárne na zosmiešňovanie novinárov, ktorí sa v Kočnerových kauzách vŕtali. Po jeho zadržaní relácia prestala fungovať. Rovnako sa "stratila" aj stránka Lipšicove stádo. Na nej boli zverejnené komunikácie novinárov s Gáborom Grendelom.
