BRATISLAVA – Okolo údajnej objednávateľky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa vynára stále viac a viac informácií. Alena Zsuzsová mala v minulosti profil, prostredníctvom ktorého vypisovala politikom. Okrem Borisa Kollára si písala aj s Danielom Lipšicom. Na rozdiel od lídra Sme rodina hovorí Lipšic o diskreditačnej kampani.
Prvý, kto sa priznal ku komunikácii so Zsuzsovou, bol líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. V minulosti mu mala napísať sms-ku, on na ňu odpísal a tak sa začala ich komunikácia. Kollár ju mal uloženú ako „omyl“. Kollár však nebol jediný politik, s ktorým sa snažila spojiť. Cez víkend unikla komunikácia medzi Zsuzsovou a Danielom Lipšicom, bývalým ministrom vnútra a súčasným právnym zástupcom rodiny Jána Kuciaka. Lipšic hovorí o diskreditačnej kampani.
Šokovaný Lipšic
Komunikácia začala prostredníctvom sociálnej siete Facebook v apríli 2012. Alena vystupovala na Facebooku pod menom Aya Alia. Priezvisko si nechcela dať, pretože sa obávala možného škandálu a otravných nápadníkov. Podľa jej slov z komunikácie trpela paranojou a kvôli dcére si chcela chrániť súkromie. S politikom sa chcela len porozprávať a vyjadriť mu uznanie, konverzácia však časom začala mať sexuálny podtón. Viackrát však spomenula, že zakaždým komunikáciu maže, aby sa nevystavila problémom.
Vyše mesiaca sa snažili dohodnúť sa na stretnutí. To sa však nikdy neuskutočnilo napriek tomu, že sa viackrát dohodli na mieste aj čase. Zvrat nastal 1. júna 2012. Lipšic v konverzácii napísal, že sa mu niekto nabúral do jeho facebookového profilu. „Včera mi vymenili heslo na Facebooku, keďže som mal podozrenie, že viac ľudí má k nemu prístup. Šokovaný som si prečítal vaše správy, keďže som ich neodosielal. Neviem, či malo ísť o pokus o moju diskreditáciu. V každom prípade sa aj vám ospravedlňujem a verím, že sa to už nezopakuje,“ napísal.
Údajné stretnutie s Alenou
Napriek tomu nasledovalo stretnutie, na ktorom si mali všetko vysvetliť. Lipšic súhlasil. K stretnutiu malo podľa konverzácie dôjsť na Palisádach 16. júla 2012. Niekoľko dní na to sa ho Zsuzsová snažila neustále kontaktovať, no odozva zo strany Lipšica nebola. Koncom júla mu napísala správu, v ktorej uviedla, že podľa nej to bol celý čas on a snažila sa dohodnúť si ďalšie stretnutie.
Na jej dlhú správu reagoval tým, že sa rád stretne na káve, no má to hektické. V komunikácii podľa neho nesedelo viacero faktov. To bola posledná správa, ktorá bola odoslaná z Lipšicovho profilu. Alena sa ho snažila neustále kontaktovať nasledujúci rok. Dokonca sa mu snažila ponúknuť sponzorstvo niekomu z inej strany, ktorý bol nadšený.
Diskreditačná kampaň
Lipšic dnes tvrdí, že nevie o akú ženu ide. V tom čase mal údajne komunikovať s viacerými ženami. „Ako som už viackrát povedal, údajné konverzácie s viacerými ženami na mojom FB v roku 2012 nie sú autentické. Vôbec neviem, o akú osobu išlo alebo ide,“ uviedol Lipšic s tým, že v tom čase sa proti nemu spustila silná diskreditačná kampaň. „Potom, ako sme začali vyšetrovať kauzu Gorila (vrátane podozrenia z prania špinavých peňazí M. Kočnera), začala proti mne v roku 2012 pomerne intenzívna diskreditačná kampaň.“
Súčasťou tejto kampane bolo takmer sústavné hacknutie Lipšicovho profilu na FB. „Opakovane sme ho nahlasovali a riešili. Rovnako som podával trestné oznámenie. Ak v tomto prípade ide o osobu, ktorá je obvinená z objednávky úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, tak mi to len dokresľuje okruh ľudí, ktorí organizovali v roku 2012 túto diskreditačnú kampaň,“ dodal Lipšic k zverejnenej konverzácii s Alenou.
Páchateľa nenašli
Trestné oznámenie bolo pred šiestimi rokmi podávané v súvislosti s celou stránkou, kde sa tieto komunikácie vyskytli, uviedol pre Topky Lipšic. „Bolo to pred šiestimi rokmi, ale pokiaľ si spomínam, trestné stíhanie bolo prerušené kvôli tomu, že sa nepodarilo identifikovať páchateľa. Tá stránka bola pomerne sofistikovane (z pohľadu IT) registrovaná,“ povedal nám Lipšic. „Vyšetrovatelia sa snažili dopátrať sa k osobe, ktorá stránku zriadila, ale to sa im nepodarilo. Ale technické detaily naozaj nepoznám,“ dodal.
Trestné oznámenie bolo podané na Krajskú prokuratúru v Bratislave.
Volavka Alena
Podľa Borisa Kollára si však Zsuzsová vypisovala aj s inými politikmi a označil ju za „klasickú volavku, ktorá bola posielaná na politikov“. Priznal, že pred niekoľkými rokmi komunikoval do Zsuzsovou pod menom Aya aj on sám. Párkrát sa s ňou stretol, ponúkla mu pozemky, no on ich nekúpil. Krátko na to kontakt prerušili. Podľa neho časom vyjdú na povrch aj ďalší politici.
Jeden z obvinených v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uviedol, že Alena Zsuzsová mala údajne vraždu vykonať na objednávku Mariana Kočnera. V čase, keď bol ministrom vnútra sa na webe objavila stránka s prepismi konverzácií s rôznymi ženami. Kočner viackrát označil novinárov za „Lipšicove stádo“. V roku 2016 dokonca vypísal na informácie o ňom odmenu stotisíc eur.
Spor Kočnera s Lipšicom
Spor Lipšica s Kočnerom siaha práve do obdobia, kedy bol ministrom vnútra za KDH vo vláde Ivety Radičovej. V tej dobe sa zároveň rozbiehalo vyšetrovanie kauzy Gorila. Týkalo sa finančnej skupiny Penta. V rovnakom čase sa riešila aj kauza Kočnerových účtov v Privatbanke, ktorá takisto patrí Pente. Podnikateľ vtedy tvrdil, že Lipšic s jeho vtedajším hovorcom Gáborom Grendelom vynášali informácie o účtoch novinárom. Na základe toho sa potom riešila informácia, že na podnikateľov účet na Malte prišli tri milióny eur z daňových rajov na Belize.
V roku 2016 obvinila polícia Lipšica a Grendela z vyzradenia bankového tajomstva. V tom istom roku Lipšic zrazil chodca, ktorý zraneniam podľahol. Krátko na to sa vzdal poslaneckého mandátu. Krátko na to začiatkom októbra 2016 rozoslal anonym médiám video, ktoré zachytávalo autonehodu. Video malo údajne uniknúť z polície.
Ďalšie kompromitujúce materiály
Na tieto kompromitujúce materiály bola zriadená samostatná internetová stránka, ktorá dokumenty uverejňovala. Prepisy správ medzi Lipšicom a Zsuzsovou sa objavili prvý raz v roku 2015. Dva roky predtým sa začal šíriť dokument, v ktorom bola jeho údajná intímna komunikácia s banskobystrickou advokátkou Zuzanou Miadokovou. Kompromitujúce materiály sa opäť objavili v čase, keď Lipšic šéfoval rezortu vnútra. „Je to vyfabrikované. Osobu, s ktorou som si mal esemeskovať, poznám roky, ale žiadny bližší vzťah nemáme,“ povedal v tom čase Lipšic.
V súvislosti s týmito kauzami sa objavili ďalšie dva falošné spisy – Zelenáč a Kocúr. V prípade spisu Zelenáč šlo o údajné donášanie na jeho kolegov vojenskej kontrarozviedky počas vojenskej služby v Prešove. O tri mesiace ho ďalší falošný spis Kocúr obviňoval z podozrivého konania pri nákupe nového odpočúvacieho systému. Lipšic aj vtedy označil tieto dokumenty za nepodarenú spravodajskú hru a obyčajné pamflety, ktorých cieľom bola diskreditácia.
V roku 2014 však polícia obvinila Lipšica a jeho blízkych spolupracovníkov počas jeho pôsobenia na rezorte vnútra v kauze nákupu nového odpočúvacieho systému. Marcela Klimeka a Milana Krajniaka stíhala NAKA pre údajné porušenie pri správe cudzieho majetku. Dôvodom bolo, že obstarali systém, ktorý nefunguje. O rok na to Generálna prokuratúra obvinenia zrušila.
