BRATISLAVA - Vražda novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zasiahla celé Slovensko. Uplynul mesiac a ľudia vedia stále toľko, koľko na začiatku. Vrah je neznámy, no jedno je viac ako isté. Mladí ľudia prišli o život pre investigatívnu prácu novinára. Bezprecedentná vražda otriasla aj študentmi masmédií. Budúci novinári a novinárky sa pýtajú, či sa teraz v tomto štáte majú báť hovoriť pravdu.
Študenti na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave v stredu otvorili výstavu Jána Kuciaka v galérii Karola Kállaya. Výstavou chceli vzdať úctu k práci novinára Jána Kuciaka a zároveň si tak uctili aj jeho pamiatku. Vystavili 630 strán textu a fotografie zo zhromaždení za Slušné Slovensko, ktorých sa pravidelne zúčastňujú.
Výstavu otvorila dekanka Iveta Radičová spolu s novinárom Marekom Vagovičom a so študentkou Simonou Hahnovou, ktorá celý projekt vymyslela. My sme sa jej spýtali pár otázok.
Ako vznikol nápad spraviť výstavu práve tu v škole?
- Rozmýšľali sme, aké stanovisko zaujať k celej tej situácii a k tomu, čo sa stalo. Tak mi napadlo využiť priestor tejto galérie a vystavili sme tu texty Jána Kuciaka.
Ak dlho trvala realizácia výstavy?
- Príprava asi týždeň, realizácia asi dva dni. Boli sme tu od rána do večera a vylepovali texty.
Ako vnímajú študenti túto situáciu?
- Ťažko to vnímame. Je ťažké sa k tomu vyjadrovať, ako študenti sa však zhodneme na jednom - nedôverujeme tejto vláde. To, čo sa stalo Jánovi, je hrozné a snažíme sa to ukázať aj na fotografii, ktorá znázorňuje jedno otvorené a jedno zatvorené oko. Znamená to to, aby sme si uvedomili pred čím nemáme zatvárať oči.
O aktuálnej situácii sme sa rozprávali aj s ďalšou študentkou Paneurópskej vysokej školy Michaelou Husárovou.
Čo si myslíš o tom celom, čo si tu počula, čo sa deje?
- Som veľmi pyšná, že práve škola, na ktorej študujem, sa rozhodla zorganizovať tento projekt. Podporujem ich.
Ako sa zmenila atmosféra medzi študentmi?
- Je to úplne iné ako na začiatku. Aj ja sama som si začala uvedomovať to, čo píšem a čo odovzdávam verejnosti.
Myslíš si, že je šanca, že sa dozvieme, čo sa vlastne stalo?
- Ja som v tomto veľmi skeptická. Ale dúfam, že minimálne pre pokoj rodín Jána a Martiny sa to celé vyrieši.
Na otvorení výstavy boli aj niekoľkí novinári, ktorých sa študenti mohli pýtať otázky. Z nich bolo cítiť, že atmosféra v krajine a medzi ľuďmi sa naozaj zmenila. Medzi otázkami totiž zaznela jedna, ktorá nenechala nikoho chladným. "Máme sa my, ako budúci novinári, teraz báť písať pravdu? Máme sa báť, že nás zavraždia?"
