Mám rada zvieratká- od plyšových cez plastové, až po najkrajšie – teda živé. Rada ich pozorujem a sledujem, ako sa správajú v rôznych situáciách. Verte mi, sú častokrát omnoho rozumnejšie a majú väčšieho „Filipa“ ako my-ľudia.
Sama som doma o zvieratkách často hovorila, mojím najväčším snom bolo mať nejaké živé doma. Moje dobiedzanie a nutkanie do našich doma jedného dňa „vyšlo“. Prebudila som sa do nového rána a v izbe na stole sa pýšilo stredne veľké terárium s v ňom môj nový kamarát-leguánik s menom „Igi“. Moja radosť bola obrovská. Zo začiatku sme sa skamarátili. Hneď sme si padli do oka. Bol rovnako živý a neposedný ako ja. Behal po terárku krížom krážom s nemožným výsledkom dolapiť ho. Keď mi ho naši vytiahli a položili na ruku, bol tým najjemnejším a najmilším stvorením pre mňa. Čo sa týka stravy-je to odborník na zdravú racionálnu výživu-najradšej konzumuje plnú misku zeleniny a ovocia a spokojne si pritom popíja nápoj to najzdravší na svete-čistú vodu. Zo svojich činností najradšej praktizuje pohodlné vyhrievanie sa na kamienku a lozenie po zelených konárikoch, ktoré mu aspoň takto pomôžu pripomenúť kus prírody. Veru-jeho terárko-to je hotová prírodná rezervácia, územie neprístupné nikomu inému, len jemu. Má v ňom jednoducho večnú „rezervačku“, nestrpí nič a nikoho cudzieho a miluje kľud a pokoj. Je taktiež dobrý plavec, z času načas ho kúpeme v jeho vaničke, kde predvádza plavecké výkony ako naša Martina Moravcová. Jeho rýchlosť je neskutočná. Chvíľka nepozornosti a je preč...
Náš zelený „atlét“ sa jedného dňa rozhodol, že už nebude viac kontaktovať bezpečnostnú službu na otváranie dverí terárka, ale že si jednoducho otvorí sám, a len tak sa vyberie na prechádzku po izbe. Práve sme sa s maminou vrátili z nákupu a niesla som mu do misky jeho obľúbené sústo, keď som zbadala, že terárko je otvorené a Igino je preč.... Preľakla som sa. To sa so mnou ani nerozlúčil a jednoducho si odišiel? Svojím bystrým zrakom som zalovila po izbe, a vtom som ho zbadala, na záclone sa hompáľal dole hlavou a jemne sa pritom usmieval. Traumatizujúci to zážitok pre moju mamu- dať ho späť do terárka to bolo nad jej sily. Ona a chytiť ho do ruky? Nemysliteľné! Má zo zvierat veľký strach. Pomaly som sa priblížila a chytila ho do ruky a opatrne ho preniesla späť do terária. Nepáčilo sa mu to, chcel ostať na slobode, mať voľnosť. No po prečítaní bezpečnostných výziev našej domácnosti som ho presvedčila, že bude predsa len najvhodnejšie zostať v jeho dôverne známom teráriu.
Milí čitatelia, keď vyrastiem, chcem sa aktívne venovať zvieratkám- starať sa o ne a cvičiť ich k poslušnosti. Nie je totiž nič krajšie, ako mať vedľa seba chápajúceho partnera...a to nemusí byť vždy len človek, i keď si rodičov veľmi vážim.
Igino mi na záver veľmi chápavo poskytol fotografickú pózu špeciálne pre Nový čas.
Mať zvieratko je paráda.....
Ďakujem svojej mamine, že mi pomohla zoštylizovať môj príbeh pre vás.
Náš zelený „atlét“ sa jedného dňa rozhodol, že už nebude viac kontaktovať bezpečnostnú službu na otváranie dverí terárka, ale že si jednoducho otvorí sám, a len tak sa vyberie na prechádzku po izbe. Práve sme sa s maminou vrátili z nákupu a niesla som mu do misky jeho obľúbené sústo, keď som zbadala, že terárko je otvorené a Igino je preč.... Preľakla som sa. To sa so mnou ani nerozlúčil a jednoducho si odišiel? Svojím bystrým zrakom som zalovila po izbe, a vtom som ho zbadala, na záclone sa hompáľal dole hlavou a jemne sa pritom usmieval. Traumatizujúci to zážitok pre moju mamu- dať ho späť do terárka to bolo nad jej sily. Ona a chytiť ho do ruky? Nemysliteľné! Má zo zvierat veľký strach. Pomaly som sa priblížila a chytila ho do ruky a opatrne ho preniesla späť do terária. Nepáčilo sa mu to, chcel ostať na slobode, mať voľnosť. No po prečítaní bezpečnostných výziev našej domácnosti som ho presvedčila, že bude predsa len najvhodnejšie zostať v jeho dôverne známom teráriu.
Milí čitatelia, keď vyrastiem, chcem sa aktívne venovať zvieratkám- starať sa o ne a cvičiť ich k poslušnosti. Nie je totiž nič krajšie, ako mať vedľa seba chápajúceho partnera...a to nemusí byť vždy len človek, i keď si rodičov veľmi vážim.
Igino mi na záver veľmi chápavo poskytol fotografickú pózu špeciálne pre Nový čas.
Mať zvieratko je paráda.....
Ďakujem svojej mamine, že mi pomohla zoštylizovať môj príbeh pre vás.
