Claudia Cardinale hrala takmer s každou zahraničnou hereckou osobnosťou, ktorú Art Film Fest vo svojej histórii ocenil. A dnes slávna talianska diva rozšíri hviezdnu zostavu. Prevezme si ocenenie Hercova misia a mosadzná tabuľka s jej menom bude oddnes zdobiť Festivalový park v Trenčianskych Tepliciach.
Legendárna herečka, ktorej tvár a talent patrí do sveta kinematografie už takmer šesť desaťročí, si na dnešnej tlačovej konferencii zaspomínala na svoje začiatky.
Keď v roku 1957 vyhrala v súťaži o najkrajšiu Talianku v Tunisku, za odmenu získala zájazd na Filmový festival v Benátkach, kde sa odštartovala jej veľká kariéra.
„Nechcela som sa stať herečkou. Keď som náhodou vyhrala súťaž krásy a prišla na benátsky festival, vrhali sa na mňa producenti a režiséri a hovorili mi: „Mali by ste zdobiť film!“ A ja som im odpovedala: „Nie, ja nechcem!“ Čím viac oni nástojili, tým viac som hovorila Nie, a tým viac mali o mňa záujem. Dokonca začali posielať telegramy môjmu otcovi. Takže naozaj som sa stala herečkou náhodou,“ prezradila s úsmevom pred novinármi.
„Mala som šťastie, že som mohla pracovať s veľkými režisérmi. To oni ma všetko naučili,“ povedala na margo spoluprác s velikánmi filmovej réžie Luchinom Viscontim či Federicom Fellinim.
Claudia Cardinale za svoju kariéru stvárnila 141 postáv a ako sama povedala, žila teda 141 životov. „Nehrala som v takom filme, ktorý by mi robil problém. Ja rada hrám a rada žijem iné životy, nielen jeden. Hrala som od prostitútky, cez princeznú až po vidiecku ženu. Tragické role, komické role,“ dodala herečka, ktorá patrila do generácie velikánov strieborného plátna – Johna Waynea, Burta Lancastera, Marcella Mastroianniho či Brigitte Bardot. Stále pracuje, nakrúca dva, tri filmy ročne, venuje sa charite, cestuje a športuje.
„To, čo sa mi páči na herectve, je, že môžem cestovať, stretávať ľudí. Stále som na cestách. Aj v poslednom čase som bola v New Yorku či v Turecku. Bola som vlastne takmer všade. Je veľmi dôležité byť aktívny. Inak, čo by sme robili? Sedeli na stoličke?“ povedala.
„Pekné pre mňa je, že nedostávam listy len od mužov, ale aj žien,“ povedala herecká diva, ktorá patrila medzi idoly svojej generácie.
A keď sa jej riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel opýtal, či podobne, ako má zrátané svoje filmové úlohy, má spočítane aj množstvo svojich ocenení, so šarmom jej vlastným a s úsmevom odpovedala, že ich už ani nemá kam dávať. „Mám ich veľa, to je pravda. Ale za moje ocenenia vďačím publiku, sú to diváci, vďaka ktorým ich dostávam,“ uzavrela na tlačovej konferencii Claudia Cardinale. Na MFF v Benátkach získala Zlatého leva za celoživotné dielo, v Taliansku získala 5 národných cien David di Donatello, na konte má viac ako 30 ocenení z celého sveta.
Medzi jej nezabudnuteľné filmy patria napríklad Rocco a jeho bratia (1960) a Gepard (1963) Luchina Viscontiho, 8½ Federica Felliniho, Vtedy na Západe Sergia Leoneho či Fitzcarraldo Wernera Herzoga. Po návrate z Ameriky, kde nakrútila napríklad filmy Svet cirkusu s Johnom Waynom a Ružový panter, sa vrátila k spolupráci s Viscontim v psychologickej dráme Hviezdy Veľkého voza (1965), ktorú na jej počesť uvádza dnes Art Film Fest v programe.
