Významné osobnosti strieborného plátna nebudú chýbať ani na jubilejnom 20. ročníku Art Film Festu, ktorý sa uskutoční od 16. do 23. júna v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne. Art Film Fest aj tento raz udelí domácim a zahraničným osobnostiam ocenenia Hercova misia a Zlatá kamera za mimoriadny prínos do kinematografie.
Vo festivalovom parku vlastnoručne pripevní mosadznú plaketu so svojim menom nový nositeľ Hercovej misie – jeden z najobľúbenejších českých hercov Miroslav Donutil. Jeho meno sa pridá k osobnostiam ako napríklad Franco Nero, Jean-Paul Belmondo, Gina Lollobrigida, Geraldine Chaplin či Omar Sharif, ktorí sú tiež držiteľmi Hercovej misie.
Zlatá kamera poputuje do rúk jedného z najuznávanejších ruských režisérov, ktorý prerazil aj v Hollywoode, Andreja Michalkova Končalovského.
„Miroslav Donutil sa stal hereckým symbolom jedenej generácie,“ povedal viceprezident Art Film Festu a riaditeľ Hercovej misie a Zlatej kamery Peter Hledík.
Miroslav Donutil dnes patrí bez pochýb k českej hereckej špičke. Na konte má prestížne ocenenia Český lev aj výhry v diváckej ankete TýTý o najobľúbenejšieho herca. Pôvodne sa chcel stať novinárom, ale skúsenosti s amatérskym divadlom i jeho extrovertná povaha ho nasmerovali k herectvu. Napokon, toto umenie mal už v génoch. Jeho rodičia boli ochotníci a starý otec bol vynikajúcim rozprávačom. „Úplne odmalička som bol exhibicionista. Stále som sa predvádzal pred spolužiakmi, vždy som chcel byť stredobodom pozornosti,“ povedal Donutil. Už počas štúdií na JAMU hral v dnes už legendárnom divadle brnenskom divadle Husa na provázku, kde pôsobil od 70. rokov a stvárnil tu viac ako päťdesiat nezabudnuteľných rolí, ktoré mu umožnili vyzrieť v špecifickú hereckú osobnosť. V roku 1990 sa stal stal členom Činohry Národního divadla v Prahe, kde pôsobí dodnes.
Od začiatku svojej kariéry si zahral v takmer stovke televíznych či filmových diel. V roku 1978 na seba upozornil svojou prvou hlavnou postavou, lúpežníka Nikolu Šuhaja, v snímke Balada pro banditu, ale na ozajstnú pozornosť filmových divákov si musel počkať až do 90-tych rokov. Zaujal aj menšími úlohami, napríklad v úlohe uladeného advokáta Ulricha z kultového filmu Dědictví aneb Kurvahošigutentag (1992), komunistu a rázneho otca v legendárnych Pelíškach (1998) či farára v Želaroch (2003), ktoré boli nominované na Oscara. Nezabudnuteľné sú aj jeho postavy dôstojníkov v komédiách z vojenského prostredia Tankový prapor (1991) a Čierni baróni (1992). Za svoj výkon vykastrovaného námestníka v čiernej komédii Pasti, pasti, pastičky (1998) si vyslúžil Českého leva za mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Naposledy získal úspech s hlavnou úlohou v úspešnom filme Román pre mužov (2010), v ktorom stvárnil cynického a nekompromisného právnika.
V mysliach ľudí je Donutil zapísaný aj ako skvelý rozprávač vtipných historiek. Jeho „one man šou“, vďaka ktorým žne úspech ako vtipný rozprávač a glosátor s nadhľadom, iróniou aj láskavým humorom patria k neoddeliteľnej súčasti jeho tvorby patria. „Moje publikum tvoria ľudia od 5 do 90 rokov naprieč všemožnými vrstvami, čo považujem za veľké šťastie,“ povedal Donutil.
„Andrej Michalkov-Končalovskij patrí dnes medzi žijúcich klasikov svetovej kinematografie,“ odôvodnil Hledík oceneného Zlatou kamerou. Končalovskij patrí medzi najslávnejších ruských režisérov všetkých dôb. Prerazil nielen v sovietskom filme, ale aj v Hollywoode.
Končalovskij pochádza z vychýrenej umeleckej rodiny, jeho pradedko a dedko boli známi maliari, rodičia uznávaní spisovatelia a jeho mladší brat Nikita Michalkov je slávny ruský herec, scenárista a režisér, ktorý má na konte Oscara za snímku Unavení slnkom.
Ako mladík sa Končalovskij pripravoval na kariéru klaviristu, viac ako desať rokov študoval na Moskovskom konzervatóriu. Traduje sa, že keď uvidel film Žeriavy tiahnu Michaila Kalatazova, zanechal svoje hudobné štúdia a rozhodol sa venovať filmu. Nastúpil na známu filmovú školu - VGIK a už počas štúdií nadviazal spoluprácu a legendárnym ruským filmárom Andrejom Tarkovským, ktorý bol o dva ročníky vyššie. Spoločne napísali scenáre k Tarkovského debutu Valec a husle z roku 1960 aj k jeho kultovým snímkam Ivanove detstvo (1962) a Adrejov Rublev (1969). Jeho cesta vo filme však nebola jednoduchá. Film História Asji Klačinovej, ktorá milovala, ale nevydala sa (1966) putovala na dve desaťročia do trezoru. Predseda KGB vraj vtedy povedal, že takýto film mohol nakrútiť iba agent CIA. Až v 80. rokoch sa náhodou podarilo nájsť zachránenú kópiu tohto filmu. Za neoficiálne najlepší film v ruskom jazyku je označovaná Končalovského adaptácia Čechovovho Uja Váňu (1970). Kredit nielen doma, ale aj v zahraničí si tvorca získal predovšetkým filmami Romanca o zaľúbených (1974) a takmer päťhodinovým opusom Sibiriáda v roku 1979, ktorý bol ocenený osobitou cenou poroty festivale v Cannes.
Napriek udeleniu titulu Národný umelec ZSSR sa rozhodol v roku 1980 emigrovať. Vo filmárskom remesele pokračoval v Spojených štátoch amerických. Päť rokov po emigrácii sa mu podarilo v roku 1984 zaujať v Hollywoode filmom Máriini milenci, v ktorom si hlavnú úlohu zahrala Nastassja Kinski, americký idol 80. rokov a držiteľka ocenenia Hercova misia z Art Film Festu. Jeho thriller Runaway Train, ktorý ukazuje príbeh dvoch utekajúcich väzňov a jednej robotníčky, ktorí sú zaseknutí vo vlaku ženúcom sa naprieč zasneženou Aljaškou, získal dve nominácie na Oscara. Medzi Končalovského najznámejšie filmy patrí aj kriminálny thriller Tango&Cash so Sylvestrom Stallonem a Kurtom Russelom v hlavných úlohách policajtov, ktorí sa neprávom dostanú do väzenia a snažia sa napraviť svoju reputáciu. Pre televízne premietanie vytvoril v rokoch 1996 - 1997 štvordielny film Odysea, ktorý bol v čase svojho vzniku najdrahší televízny film. Získal najvyššiu americkú cenu Emmy. Po návrate do Európy nakrútil pozoruhodný film Dom bláznov (2002) o rusko-čečenskej vojne, ktorý sa odohráva v psychiatrickej liečebni, medzi pacientmi a vojakmi.
Končalovského filmová práca zaviala aj na Slovensko, nakrúcal tu historický televízny film The Lion in Winter (2003) s Patrickom Stewartom a Glenn Close v hlavných úlohách. Získal zaň Emmy aj tri Zlaté glóbusy. „Vždy mám radosť z učenia. Vždy, keď niečom robím, chcem na niečo nové prísť. Ale to neplatí len pri filme, to isté zažívam aj pri čítaní knihy, pozorovaní architektúry alebo pri sledovaní televíznej talkshow. Objavovanie je tou najdôležitejšou vecou v mojom živote,“ povedal Končalovskij.
Mená ďalších ocenených zverejní viceprezident Art Film Festu a riaditeľ Hercovej misie a Zlatej kamery Peter Hledík na tlačovej konferencii pred začiatkom festivalu.
