LONDON - Kto chce, ten dokáže všetko. Marthu Mason (†71) z Lattimoru postihol osud, s akým by sa dokázal popasovať len málokto. Keď mala 11 rokov, diagnostikovali jej obrnu a od tej doby žila 24 hodín denne, sedem dní v týždni uzavretá v železnom prístroji, ktorý ju udržiaval pri živote. Po prečítaní jej príbehu si určite mnohí z vás povedia, aké sú tie naše každodenné problémy v porovnaní s Marthinými zanedbateľné.
Marthe v 11 rokoch diagnostikovali obrnu a ostala úplne paralyzovaná. Z nemocnice sa domov vrátila vo vyše 350-kilogramovom prístroji, takzvaných železných pľúcach, ktorým dala prednosť pred intubáciou či iným chirurgickým zákrokom. V mohutnom stroji, z ktorého jej trčala len hlava, strávila celý zvyšok života.
Hoci by sa zdalo, že v takejto situácii sú ľudské možnosti obmedzené, Martha všetkým ukázala, že aj zo železného „zajatia“ sa dá viesť pomerne pestrý život. Strednú školu zvládala za pomoci profesorov, ktorí ju pravidelne navštevovali a urobili z nej tak bežnú žiačku. Štúdium sa jej dokonca podarilo ukončiť s vyznamenaním.
Neskôr študovala na univerzite Wake Forest College, kde získala bakalársky titul a po ukončení sa vrátila do Lattimore. Tam sa zamestnala ako redaktorka miestnych novín. Martha umrela v roku 2009, po rekordných 60 rokoch v železnom prístroji. „Každému sa v živote niečo stane,“ povedala v dokumente krátko pred smrťou. „To moje je viac viditeľné, ako vaše, no tiež sa s tým musíte vysporiadať.“
