BRATISLAVA - Bol známy ako skvelý recitátor a s priateľom spisovateľom Petrom Karvašom tvoril duo "slovenských štátnych krásavcov". Herec vyzdvihujúci ľubozvučnosť slovenčiny mal množstvo obdivovateľov, ale aj neprajníkov. Bol váženým človekom, nikdy to však nezneužil.
Bard slovenského herectva Mikuláš Huba († 66) sa stal často obsadzovaným hercom do postáv najmä vo veršovaných inscenáciách, ale aj v dielach, kde mal byť hlavný hrdina sošný mužný typ. Nevieme si ho dosť dobre predstaviť v komediálnej role, ale aj to zvládol. Bol to jednoducho herec zo starej školy.
Mikuláš Huba sa narodil 19. októbra 1919 v Spišskej Novej Vsi, ale hlásil sa aj k Orave, odkiaľ bol jeho otec. Rád recitoval a prednášal. Šiel na právo do Bratislavy, no zmenil školu a vyštudoval u profesora Janka Borodáča bratislavskú Hudobnú a dramatickú akadémiu. Už ako mladík sa stal členom činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde hral až do predčasnej smrti. Pôsobil aj ako šéf činohry. Jeho zamatový hlas, rytmus a hudobnosť reči ho predurčil byť hercom realistickým, psychologickým a výrazovo prekresleným. Využíval svoj mužný zjav a hlasový prejav pri romantických hrdinoch, zložitých a náročných na stelesnenie.
Bol úspešný i na filmovom plátne v množstve snímok ako Varuj!, Vlčie diery, Priehrada, Boj sa skončí zajtra, kde spolupracoval aj na scenári a réžii, Mladé srdcia, Posledná bosorka, Člny proti prúdu, v kultovom seriáli Móric Beňovský a v ďalších. Výrazne sa uplatnil v českej kinematografii, napríklad v historickej freske Putovanie Jána Amosa s Ladislavom Chudíkom. Pôsobil aj ako pedagóg a docent na bratislavskej VŠMU. Bol veľmi náročný na seba i na okolie a jeho životným poslaním bolo dodržať slovo. Tými, čo to nerobili, opovrhoval. Za výkon vo filme Vlčie diery získal Národnú cenu, za film Boj sa skončí zajtra Štátnu cenu, vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, tituly Zaslúžilého a Národného umelca, Krištáľovú ružu za poéziu, Rad práce, Zlatého krokodíla za rok 1980, Medailu J. K. Tyla i Cenu Andreja Bagara.
V mene svojho presvedčenia bol kandidátom i členom ÚV KSS, predsedom Zväzu slovenských dramatických umelcov a predsedom divadelnej a dramaturgickej rady Ministerstva školstva. Jeho ženou bola vynikajúca slovenská operná speváčka Mimi Kišonová – Hubová († 89). Mikuláš Huba mal poéziu po celý život ako svoju lásku. Aj v posledné leto svojho života, keď už bol ťažko chorý, zacitoval svojmu priateľovi na balkóne nemocnice zo Sládkovičovej Maríny, hľadiac na hviezdy: "Padajú hviezdy, aj my padneme." Mikuláš Huba zomrel 12. októbra 1986 v Bratislave týždeň pred svojimi 67. narodeninami. Manželia Hubovci majú hrob na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.
