Existuje len málo hercov, ktorí sa nedajú absolútne nijako zaškatuľkovať. Náš dnešný oslávenec je známy rolami starších milencov, záporákov alebo aj veľkých románových hrdinov. Rád preskakuje z komerčných filmov do absolútne nezávislých. Jeremy Irons (76) je nepopierateľne slobodný duch.
Kúsok od pobrežia Anglicka, na mape celkom pod ním leží ostrovček Isle of Wight. Tri roky po vojne sa tu narodil britský velikán filmového plátna Jeremy Irons. Akosi odmalička vedel, čo chce robiť. S výškou 189 cm, s prenikavými uhrančivými očami a výraznou tvárou bol na to aj predurčený. Vyštudoval divadelnú školu Bristol Old Vic a odskúšal si shakespearovské drámy. V roku 1972 sa presťahoval do Londýna, striedal prácu za prácou, aby sa dostal k vysnívanému povolaniu. Na plátne debutoval filmom o ruskom baletnom umelcovi Nižinskom, pamätáme si ho aj z romantickej drámy Francúzova milenka, zo snímky Swannova láska či vďaka úlohe v známom historickom filme s Robertom DeNirom Misia, ktorá mu vyniesla prvú nomináciu na Zlatý Globus. V roku 1990 si zaslúžil Oscara za rolu slizkého Clausa von Bülowa vo filme Zvrat šťasteny. Nasledoval Dom duchov, škandalózna Lolita, Smrtonosná pasca 3, Božská Júlia či Kráľovstvo nebeské režiséra Ridleyho Scotta. Často spolupracuje s geniálnym režisérom Davidom Lynchom.
Svoje úlohy si vyberá rovnako, ako si vyberá večeru: "Niekedy mám chuť na rybu, inokedy na mäso, inokedy na šalát. Ale všeobecne je ideálne, ak je to niečo nové, niečo, čo som ešte nerobil, v tom úplne ideálnom prípade niečo, čo ešte nikto nikdy nerobil. Samozrejme sa to hľadá ťažko, ale nevzdávam sa. Nosím červené topánky, ako chlapec som mal ako jediný skladací bicykel. Odjakživa som chcel byť iný ako ostatní." A darí sa mu to. "Nikdy v živote som nehral zloducha. Hrám jednoducho chlapov. Niekedy sú vnímaní ako zlí alebo je ich funkciou vo filme to, že robia zlé veci, ale v jadre sú to chlapi." Stojí za zmienku, že Irons skvelo nadaboval jednu z postáv v animovanom filme Leví kráľ, na druhej strane hral v historickom seriáli Borgiovci. Naozaj mnohotvárny herec.
Talent po otcovi zdedili aj jeho fešní synovia Max a Samuel, ktorých má s írskou herečkou Sinéad Cusack. Irons sa ani v súkromnom živote netají tým, že chce niečo iné než ostatní. Kúpil Kilcoe, írsky hrad z pätnásteho storočia, ktorý bol po väčšinu svojej existencie neobývaný, takže rokmi upadal. S pomocou desiatok miestnych obyvateľov, amatérskych remeselníkov ho zrekonštruoval a zmodernizoval - zaviedol tam aj interkom. Nazval to, že stavali "stredoveký džez". Zhromaždil tam suveníry zo svojich potuliek svetom od kobercov z Maroka cez dreveného koňa z Ameriky, nepálskeho chomútu na ťavy až po staré husličky zo slovenského vidieka, na ktoré vie hrať! Stavbu dal na záver natrieť lososovoružovou farbou. "Sused mi vtedy povedal, že keď je to môj hrad, môžem si ho predsa nafarbiť, ako budem chcieť. Tak je ružový. Novinári v tom hľadali nejakú kontroverziu, ale nenašli nič. BBC k nám vtedy poslala štáb, aby natočil reportáž a oni spovedali azda všetkých ľudí v okolí, ale nikto im nepovedal nič negatívne, tak sa zase odpratali. Najviac teraz Kilcoe milujú rybári. Keď je hmla, hrad takmer svieti, a oni sa majú podľa čoho orientovať."
(Zdroj: FB J. I.)
Jeremy Irons je známy tým, že časť svojich príjmov dáva na charitu, na rekonštrukciu starej architektúry či na ekológiu. Svoj životný i herecký prístup označil za svojím spôsobom anarchistický: „S pravidlami nie som kamarát. Nemám ich rád, ak na to nemám dôvod. Musíte mať vlastné, čestné pravidlá. Pravidlá spoločnosti sú vytvorené pre milióny najrôznejších ľudí, a keď vidíte dôvody, prečo platia, malo by vám byť jasné, čo sa stane, ak ich porušíte. Ja som vždy veril, že by človek mal žiť po svojom."
