BRATISLAVA - Kto by nepoznal scénu z filmu Postřižiny (1981), kde unavený doktor Rudolf Hrušínský najst. pri lekárskej prehliadke zaspí na krásnych prsiach pani správcovej!?
Rolu odvážnej, trochu ľahkomyseľnej a skvostnej mladej ženy bravúrne stvárnila slovenská herečka Magda Vášáryová. Vtedy však už bola vo filmovom svete veľmi dobre známa. Až tak, že ju oslovili hollywoodski tvorcovia filmu Sophiina voľba. Režiséra Alana J. Pakulu zaujala nežná krása silnej osobnosti. "Ber Magdu, dostaneš Oscara!" radil mu aj režisér Miloš Forman. Za socializmu bolo aj pre hercov veľmi zložité vycestovať na Západ. Magda po roku 1973 vôbec nemala pas. Za herečku sa však zaručili v Slovenskej filmovej tvorbe a ona mohla vycestovať na tri týždne do Hollywoodu. Úlohu však napokon nedostala pre zásah producentov, ktorí chceli mať vo filme známu hviezdu. Tou už v tom čase bola Meryl Streepová, za rolu aj získala Oscara. V Amerike neznáma herečka z východnej Európy nedostala šancu. "Vtedy som začala aj seriózne uvažovať, že z herectva odídem,“ priznáva herečka, no dnes ju to už netrápi. „Vedela som, že by som mala strašné problémy dostať sa na natáčanie. Mohla som tou rolou urobiť svetovú kariéru, ale ja takto nie som nastavená, mala som iné priority."
Magda Vašáryová sa narodila 26. augusta 1948 v Banskej Štiavnici v učiteľskej rodine. Otec bol stredoškolský učiteľ literatúry a gramatiky, matka učila nemčinu. Aj jej sestra Emília je úspešnou slovenskou herečkou. Základnú školu absolvovala Magda v Štiavnici, potom študovala na matematicko-fyzikálnom gymnáziu v Bratislave. V detstve netúžila po kariére herečky, rada čítala a chcela byť spisovateľkou. Pre film ju objavil režisér Štefan Uher, ktorý na krehko pôsobiacu dievčinu upozornil kolegov. Prvý film Senzi mama natočila už v 15 rokoch. Jedného dňa sa v Bratislave objavil režisér František Vláčil, ktorý hľadal tvár pre svoju snímku Markéta Lazarová. Ideálne spĺňala režisérove predstavy o dievčati z raného stredoveku. Filmovanie však bolo pre Vašáryovú nočnou morou. Mala sotva sedemnásť, natáčalo sa na Šumave v ťažkých podmienkach, bola odlúčená od rodiny a pre autenticitu temného stredoveku jej každé ráno zašpinili tvár. V škole chýbala tak dlho, že ju takmer nepustili k maturite. Zapovedala sa, že už nebude nakrúcať, chcela študovať matematiku. Film, dnes považovaný za jednu z najlepších historických snímok na svete, ju však tak preslávil, že novým ponukám neodolala. Ešte počas vysokoškolského štúdia natočila niekoľko ďalších významných filmov s Jakubiskom: Zbehovia a pútnici, Radúz a Mahuliena, kde hrala s Janom Třískom. V 70. rokoch bola považovaná za jednu z najkrajších a najtalentovanejších herečiek v Československu. Vďaka Markéte Lazarovej sa stala prvou slovenskou herečkou, ktorá sa preslávila v zahraničí.
Štúdium sociálnej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ukončila v roku 1971. Krátko bola vydatá za slovenského herca Dušana Jamricha, ale manželstvo nevydržalo. Po vysokoškolskom štúdiu začala hrať v Divadle na korze, kde sa strela s Milanom Lasicom. Po zrušení divadla prešla s celým súborom na Novú scénu. V roku 1983 nastúpila do Slovenského národného divadla. Natočila okolo päťdesiat filmov, najznámejšou a divácky najvďačnejšou rolou bola pani správcová v Menzelovej hrabalovskej komédii Postřižiny. Kým v 70. rokoch hrala predovšetkým jemné dievčatá, vďaka pani správcovej z Postřižín sa preorientovala na emancipované a energické ženy zo súčasnosti. Akoby tie úlohy boli skutočne prepojené s vývojom jej života. Vydala sa za herca Milana Lasicu a začiatkom 80. rokov sa jej narodili dve dcéry, kvôli ktorým na tri roky prerušila hereckú kariéru. Na začiatku 90. rokov prijala ponuku Václava Havla na veľvyslanecký post v Rakúsku a začala sa venovať politike. Po rozpade Československa sa podieľala na založení Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a sedem rokov bola jej riaditeľkou. V roku 1999 sa v prvých priamych voľbách stala kandidátkou slovenského nevládneho sektora na post prezidentky Slovenskej republiky a dostala 6,5 % hlasov.
V roku 2000 začala pracovať ako veľvyslankyňa v Poľsku a po päťročnom pôsobení sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva zahraničných vecí. Od roku 2006 bola poslankyňou slovenského parlamentu za SDKÚ. Je aktívnou publicistkou a autorkou dvoch kníh venovaných etikete a životnému štýlu.
Má dve dcéry a dve vnučky, pred troma rokmi ovdovela. K jej koníčkom patrí okrem literatúry hra na klavír a cudzie jazyky (plynulo hovorí šiestimi). Vlani o nej nakrútili polodokumentárny film Magda, podobne ako o jej sestre herečke film Milka. K herectvu sa už naozaj nechce vrátiť, podobne ako k vysokej funkcii v politike. "Je to práca na sedem dní v týždni, rodina z toho nebýva veľmi nadšená a žena sa dá mediálne ľahko ničiť. Stačí otázka médií typu: Ako môžete stihnúť prácu aj rodinu? Mužov sa takto nikto neopýta."
Magda Vášáryová dnes oslavuje 76. narodeniny. To však rozhodne neznamená, že by žila ako typická dôchodkyňa.
