PRAHA - Jeho rodičia zomreli vo veku blízko k 50-ke a on sám sa chcel dožiť aspoň 53 rokov. Herec Boris Rösner totiž veril kliatbe, ktorú vyslovila jeho dávna príbuzná. Podľa nej sa nikto v jeho rodine nemal dožiť viac ako 55 rokov. A presne v tomto veku aj zomrel...
Boris Rösner sa narodil 25. januára 1951 v Opave v umeleckej rodine herečky Jarmily Horskej a skladateľa, dirigenta, režiséra a herca Mirka Čecha. Od starej mamy, operetnej speváčky, od mladosti získaval vzťah k umeniu a divadlu. Na javisku sa po prvý raz objavil už ako dvojročný.
Keď sa jeho rodičia rozviedli, vyrastal v rôznych mestách podľa toho, kde mala jeho matka angažmán. Niekoľko rokov žil v Chebe, kde aj zmaturoval. Mal rád tanec, vo svojich šestnástich rokoch súťažne tancoval a rozmýšľal o tom, že by študoval balet. Nakoniec zostal verný herectvu, ktoré v roku 1973 vyštudoval na Divadelnej akadémii múzických umení (DAMU) v Prahe.
Jeho profesionálne kroky následne viedli do činoherného súboru Divadla F. X. Šaldy v Liberci (1973 – 1978), odtiaľ prešiel Městských divadel pražských (1978 – 1987). Potom až do svojej predčasnej smrti bol Rösner členom Národného divadla v Prahe (1987 – 2006). Na rozdiel od svojich vrstovníkov, ktorí inklinovali k modernému hereckému poňatiu, vynikal Boris Rösner klasickým prístupom k rolám, napriek tomu jeho herectvo nevyznelo archaicky a našiel v ňom svoju vlastnú polohu.
Z jeho javiskových vystúpení zarezonovali známe hry ako Hamlet, Sen noci svätojánskej, Othello, Kráľ Lear alebo Lakomec, pričom za hlavnú rolu Harpagona v poslednej menovanej získal Cenu Thálie a Cenu Alfréda Radoka (2004).
Od roku 1989 vyučoval na pražskej DAMU. Od 70. rokov 20. storočia sa umelec objavoval aj vo filmoch. Drobnú úlohu kriminalistu, ktorý príde zatknúť hlavného hrdinu, si zahral v komédií Vrchní, prchni! (1980) z dielne scenáristu Zdeňka Svěráka a režiséra Ladislava Smoljaka. Věra Chytilová ho obsadila do filmu Kalamita (1981). Väčší herecký priestor Rösnerovi ponúkol Juraj Herz vo filme Straka v hrsti (1983) známom okrem iného aj hudbou Michaela Kocába a Michala Pavlíčka.
Otakar Vávra ho obsadil do filmov Oldřich a Božena i Komediant (oba z roku 1984). Detskému publiku boli venované snímky Veselé vánoce přejí chobotnice a Chobotnice z II. patra (1986). V roku 1992 si Rösner zahral v obľúbenom filme Černí baroni režiséra Zdeňka Sirového.
Viac hereckých príležitostí priniesla Borisovi Rösnerovi televízia a jej inscenácie ako Anglický biftek s českou oblohou (1979), Povídky malostranské: Doktor Kazisvět (1984), Přes padací mosty (1991), S vyloučením veřejnosti (1992) alebo Hodina tance a lásky (2003). Televíznym divákom bol známy aj zo seriálov Lekár umierajúceho času (1983), Sanitka (1984), Synové a dcery Jakuba skláře (1985), Ďábel v Praze (1996) a iných.
Za svoje herecké umenie získal Boris Rösner viacero ocenení, medzi inými Cenu Františka Filipovského (1997) za dabing filmu Na východ od ráje a v roku 2006 mu udelili Medailu Za zásluhy I. stupňa in memoriam. Boris Rösner zomrel 31. mája 2006 v Kladne vo veku 55 rokov. Bol autorom vlastných memoárov Súboje Borisa Rösnera (1994, 2004) a Boris Rösner: Život ako divadlo (2007).
Herca od útleho detstva sprevádzali vážne zdravotné ťažkosti. Ako trojročný oslepol na jedno oko, keď mu do neho vletela črepina z rozbitej žiarovky. Kvôli tomu trpel po celý život migrénou. Ako silnému fajčiarovi mu lekári diagnostikovali rakovinu pľúc. Posledné obdobie svojho života strávil na invalidnom vozíku.
Na smrť bol svojím spôsobom pripravený už dávno. „Musím prežiť tu päťdesiattrojku a bude to dobré,” hovorieval. Podľa rodinnej kliatby sa mal dožiť iba 55 rokov, čo sa, bohužiaľ, nakoniec aj splnilo. V dávnej minulosti jeho predok zvádzal súboj so svojím švagrom, ktorého zabil. A vdova prekliala všetkých jeho potomkov, aby sa nedožili viac rokov ako jej muž.
Rösnerov otec zomrel ako 49-ročný a dokonca matka, ktorá sa do rodiny iba vydala, sa dožila len 53 rokov. Boris Rösner zomrel 31. mája 2005.
