BRATISLAVA – Jeho vzorom bol legendárny kanadský klavírny virtuóz Oscar Peterson. Dlhé roky pôsobil v orchestri Juraja Velčovského po boku Oľgy Szabovej, Sally Sellingovej či Dušana Grúňa. Zahraničné médiá ho obdarili prívlastkom klavirista s gumenými prstami. Od narodenia Ernesta Oláha - považovaného za fenomenálneho džezového klaviristu, uplynie v utorok 19. júla 80 rokov.
„Bol to veľmi veselý človek, dalo sa s ním žiť, bezproblémový chlapec. V prvom rade to bol fantastický muzikant, ktorý hral na klavíri tak, že sa divákom a poslucháčom otvárali oči, ako to dokázal harmonicky a rytmicky. On mal vlastný štýl. V posledných rokoch života hrával vo Viedni ako klavirista, dlho na jednom mieste. To znamená, že mal veľký úspech a že majiteľ ho nechcel pustiť. Držal ho takmer 20 rokov, to je nonsens. To by sa dalo zapísať do knihy rekordov," vyjadrila sa pre TASR spevácka legenda Dušan Grúň.
Ernest Oláh sa narodil 19. júla 1942 v Lučenci. Základného hudobného vzdelania sa mu dostalo v jeho rodisku. Na hudobnej scéne bývalého Československa patril v 60. rokoch medzi najväčšie objavy. Svoje prvotné angažmány získal v známych tanečných orchestroch Gustáva Broma, Gustáva Offermanna a Juraja Velčovského. V orchestri Velčovského napokon zotrval takmer 20 rokov. Počas tohto obdobia spolupracoval s Oľgou Szabovou, Sally Sellingovou, Janou Kocianovou, Dušanom Grúňom, Jankom Lehotským, Petrom Vašekom a Gabom Jonášom.
Od 80-tych rokov žil a pracoval v Bratislave a vo Viedni. Dlhé roky pôsobil vo Švajčiarsku, v Nemecku, Dánsku, vo Švédsku i Fínsku. Napriek tomu, že sa so svojim vzorom Petersonom nikdy nestretol, v 60. rokoch si zahral v Kodani so svetoznámym dánskym džezovým basgitaristom Niels-Henningom Oerstedom Pedersenom. „Ernest Oláh patril ku generácii domácich jazzových klaviristov, ktorých do veľkej miery ovplyvnila hudba amerického swingu, bebopu a brazílskej bossa novy. V časoch železnej opony bol prístup k jazzu skôr obmedzený a nanajvýš tolerovaný. Aj preto sa mladý Ernest vybavil najskôr potrebnými technickými zručnosťami klasickej hudby. A hoci neskôr osudovo narazil a počas celej svojej ďalšej kariéry neprestal obdivovať a imitovať ikonického Petersona. Neúnavne cibril svoje vlastné schopnosti a techniku, z ktorej pramenilo aj jeho typické chopinistické preludovanie a zmysel pre romantizmus a smutné, elegické témy," vyznal sa TASR jeho syn Roman Oláh.
V roku 1986 zakotvil Ernest Oláh na takmer 12 rokov ako barový klavirista v hoteli Bristol vedľa svetoznámej Viedenskej opery. Ako jeden z mála Slovákov tvoril a brúsil svoju virtuóznu techniku pred hosťami viedenského prestížneho Operného bálu a hotelového baru, kde si podával ruky s domácimi a medzinárodne známymi hosťami zo sveta kultúry, biznisu a politiky.
Hrával napríklad pre Billa Cosbyho, Ala Jarreaua, Davida Carradina či Tonyho Curtisa. Počas 40-ročnej kariéry sa preslávil svojím vlastným, jedinečným štýlom, v ktorom spájal swing s prvkami romanistického "chopinistického" preludovania. Jeho klavírne umenie bolo legendárne a najviac vynikalo na živých koncertoch a kaviarenských sólo prelúdiách. V pôvodnej autorskej tvorbe sa venoval nielen džezu, ale aj klasickej hudbe, v ktorej zvečnil svoje mimoriadne lyrické a elegické témy.
Nikdy ho sláva a kariéra ďaleko od domova a rodiny nelákala. Preto odmietol viacero lukratívnych ponúk, medzi nimi aj ponuku producenta svetoznámej herečky a speváčky Barbry Streisandovej, aby vycestoval a pôsobil v USA.
Paradoxne jeho profilový album Oscar on my mind vyšiel až necelý rok po jeho nečakanom úmrtí a za jeho vydaním stálo nemecké hudobné vydavateľstvo. Následne v produkcii jeho syna Romana vyšiel ďalší autorský album a tretí je v pláne tento rok.
Ernest Oláh bol ženatý s Heidi Ingeborg-Bitterovou, s ktorou mal dve deti – syna Romana a dcéru Lauru. Na margo netradičného manželstva, keď on sám sa označoval za Róma z Lučenca s Nemkou z bývalej NDR, ktorá mala robotnícky pôvod, s úsmevom spomínal: „V roku 1964 sme absolvovali spolu s orchestrom Velčovského sériu vystúpení vo východonemeckom Kühlungsborne. Tu zapracoval môj hudobný talent a neskrývané sympatie voči mojej budúcej manželke Heidi. Každý večer sme mali show-time, v ktorom som musel hrať sám. V ten večer som hral skladbu Konzert für dich (Koncert pre teba) a v prvom rade sedela mladá žena so slzami v očiach. Zrejme som ju dojal. Preskočila iskra a krátko nato som sa s ňou oženil. Inými slovami: Aby som sa naučil po nemecky, musel som sa oženiť."
Fenomenálny slovenský džezový klavirista Ernest Oláh zomrel na Štedrý deň roku 2002 vo veku 60 rokov.
