BRATISLAVA - Pred rokom celé Slovensko šokovala správa o náhlom úmrtí Milana Lasicu počas vystúpenia. Jeho dcéra Hana si na neho teraz zaspomínala fotografiou z rodinného albumu. Takto legendárneho herca a komika pozná málokto.
Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene v rodine bankového úradníka, ale už čoskoro sa rodina presťahovala do Bratislavy, kde prežil väčšinu svojho života. Po maturite na bratislavskom gymnáziu sa rozhodol pre štúdium dramaturgie a divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení (VŠMU), ktoré ukončil v roku 1962.
Práve počas štúdia na VŠMU sa začala autorská spolupráca nerozlučnej dvojice Lasica - Satinský. V rokoch 1959 – 1960 ako vysokoškolskí poslucháči predvádzali svoje komické autorské dialógy počas tzv. Mládežníckych predpoludní v kabarete Tatra revue. Svojím prístupom k humoru nadviazali na dvojicu českých komikov Jana Wericha a Jířího Voskovca. Pred divákov prišli s novým, originálnym prejavom a textom, v ktorom banálne životné situácie posúvali do absurdnej polohy.
V rokoch 1964 – 1967 pracoval Milan Lasica ako dramaturg Československej televízie v Bratislave. Od roku 1967 do roku 1970 pôsobil v bratislavskom Divadle na Korze, kde sa profiloval v komediálno-kabaretnej dvojici s Júliusom Satinským. K ich najvýraznejším predstaveniam patrila hra Nečakanie na Godota (1968), v ktorej reagovali aj na sovietsku inváziu do Československa v roku v auguste 1968.
V tom čase sa dvojica L + S objavovala aj na televíznych obrazovkách v programoch Večery pre dvoch (1964), v Silvestri na Dunaji (1966), či v programe Bumerang (1968). Keďže po nástupe normalizácie v roku 1970 Divadlo na Korze zatvorili a Lasicovi so Satinským zakázali na Slovensku umeleckú činnosť, odišli do Čiech a v rokoch 1970 – 1971 pôsobili v divadle Večerní Brno. Po návrate na Slovensko účinkovali na bratislavskej Novej scéne. Na obrazovke sa opäť objavili až v známom silvestrovskom programe z roku 1977, ktorý uvádzal Vladimír Menšík.
Poetické a kabaretné divadlo Štúdio S vzniklo v roku 1982 v priestoroch slávnej Tatra Revue. Tu opäť začali L+S pôsobiť ako dvojica. Vytvorili viacero dnes už legendárnych predstavení kabaretných hier ako napríklad Deň radosti, Náš priateľ René či Jubileum. Pri predstaveniach im úspešne asistoval aj hudobník a herec Jaroslav Filip. Ten s nimi koncom 70. a začiatkom 80. rokov spolupracoval aj na úspešnom kabaretnom televíznom projekte Ktosi je za dverami.
Milan Lasica sa predstavil aj ako herec v dramatických dielach. Napríklad v Štúdiu S, ktoré sa v apríli 1999 zmenilo na Štúdio L+S a jeho majiteľom sa stal Milan Lasica, mala obrovský úspech hra Slawomira Mrožka Emigranti a spolu so Satinským exceloval aj v hre Milana Kunderu Jakub a jeho pán.
Pred filmovou kamerou debutoval Milan Lasica vo filme Vždy možno začať v roku 1961. Postupne vytvoril mnoho postav v úspešných filmoch ako napríklad Sladké hry minulého leta (1969), Parížsky život, Nekonečná nevystupovať (oba 1978), Buldoci a třešně (1981), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Traja veteráni, Jožko Púčik a jeho kariéra (oba 1983), Utekajme, už ide! (1986), Pehavý Max a strašidlá (1987), Vážení přátelé, ano (1989), Saturnin (1994), Pasti, pasti, pastičky (1998), Hanele (1999), Obsluhoval jsem anglického krále (2006), Rukojemník (2014) alebo Agáva (2016).
Svoj výnimočný talent predviedol Milan Lasica aj ako textár. Spolu s Jarom Filipom sa podpísal pod legendárne albumy Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982), My (1987). Textársky spolupracoval aj s Mirom Žbirkom, Richardom Müllerom a Petrom Lipom.
Predstavil sa tiež ako spevák, naspieval napríklad tri albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders (Ja som optimista 2001, Celý svet sa mračí 2002, Keď zastal čas 2011).
Milan Lasica bol mimoriadne aktívny aj na literárnom poli. Samostatne knižne vydal tri zbierky textov Bolo nás jedenásť (1985), Piesne o ničom (1989) a Piesne a iné texty (2003). Spolu so Satinským publikovali napríklad knihy Nečakanie na Godota (súbor scénok a poviedok 1968), alebo Tri hry (1988).
Spolu s Tomášom Janovicom napísal knihu Zoči-voči. S Jánom Štrasserom sa podieľal na knihe Lenže ja som iba komik (2005). Pod názvom Bodka (2007) a Bodka II. (2009) Lasicovi knižne vyšli fejtóny.
Od roku 2005 pôsobil Milan Lasica ako prezident Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Art Film Fest Trenčianske Teplice (v súčasnosti Art Film Fest Košice). V roku 2014 mu na ňom udelili Cenu Karla Čapka.
Za svoju všestrannú vynikajúcu umeleckú činnosť získal Milan Lasica, ktorý bol ženatý s herečkou, diplomatkou a političkou Magdou Vášáryovou, viacero ocenení. Medzi nimi Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (1997 spoločne s J. Satinským), Medailu za zásluhu I. stupňa od prezidenta Českej republiky Václava Havla (2003), od prezidenta SR Ivana Gašparoviča Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005), Cenu Dominika Tatarku za knihu Bodka (2008), ako aj európsku cenu Trebbia za tvorivú činnosť (2014).
Milan Lasica náhle zomrel 18. júla 2021 počas koncertu s Bratislava Hot Serenaders. Krátko pred 1. výročím jeho smrti si na neho na sociálnej sieti zaspomínala dcéra Hana. Tá zverejnila fotografiu z čias, keď boli so sestrou Žofiou ešte maličké a mal ich v tej chvíli na starosti práve ich známy otec. „Rodičovstvo podľa môjho otca,” napísala k fotografii z rodinného albumu.
