BRATISLAVA - To, že umelkyňa Dorota Nvotová je dcérou Jara Filipa, vie dnes už asi každý. Ona sama ho ale kontaktovala až ako 15-ročná. Bohužiaľ, osud im nedoprial veľa času. Po tajných stretnutiach sa k sebe začali hrdo hlásiť a potom náhle hudobník zomrel. A ona si podrezala žily.
Jaroslav Filip sa narodil 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach v učiteľskej rodine. Na klavíri, ktorý sa neskôr stal jedným z jeho vyjadrovacích prostriedkov, hrával od detstva. Rodičia rozpoznali jeho hudobný talent a po absolvovaní základnej umeleckej školy v Šahách poslali syna študovať na bratislavské konzervatórium.
Mladý konzervatorista bol aj vďaka Rádiu Luxembourg priaznivec bigbítu a v Bratislave si rýchlo našiel kamarátov s podobným cítením, ktorým však venoval viac času ako štúdiu. Na zásah rodičov napokon prestúpil z bratislavského na žilinské konzervatórium. Po jeho skončení sa vrátil do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU), kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu.
V rokoch 1977 – 1980 pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Jeho pôsobiskom bolo aj Trnavské divadlo pre deti a mládež, kde bol hercom, dramaturgom i režisérom. Od polovice 70. rokov 20. storočia spolupracoval aj s ďalšími slovenskými divadlami.
Vo svojej tvorbe prejavil umeleckú všestrannosť ako herec či autor hudby k divadelným inscenáciám. Prvú vážnejšiu hudobnú spoluprácu absolvoval so skupinou Blues Five Petra Lipu, s ktorou hral aj na pražskom bítovom festivale v roku 1969.
V tomto roku sa začala aj jeho dlhoročná spolupráca s Dežom Ursinym, s ktorým ako invenčný hráč na klávesové nástroje spolupracoval na viacerých albumoch – napr. Pevnina detstva (1978), Nové mapy ticha (1979), Modrý vrch (1981), 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987), Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992) či Príbeh z roku 1994.
Od roku 1978 spolupracoval aj s dvojicou Milan Lasica a Július Satinský, s ktorými nahral legendárne albumy Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982), My (1987) a Sťahovaví vtáci (1990). S komickou dvojicou sa podieľal aj na divácky obľúbenom kabarete Ktosi je za dverami.
Ako filmový či televízny herec bol Jaro Filip známy prevažne z komických úloh, ale presvedčivo stvárnil aj náročnejšie psychologické role. Patrí medzi ne titulná postava vo Vláčilovom filme Albert (1985), v ktorom presvedčivo zahral nadaného huslistu. Medzi známe filmy, v ktorých jednu z hlavných postáv stvárnil Filip, patrí aj snímka Iba deň (1988).
Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa začala aj jeho spolupráca so spevákom a textárom Richardom Müllerom. Výsledkom boli úspešné Müllerove albumy 33 (1994), LSD (1996), Nočná optika (1998), Koniec sveta (1999).
Prvú sólovú platňu Cez okno vydal Filip v roku 1996 vo vlastnom vydavateľstve Salvador. Väčšinu textov mu napísal Müller. O dva roky neskôr vydal ďalší sólový projekt s názvom Ten čo hrával s Dežom. Filipove hudobné kompozície zazneli aj vo filmoch Citová výchova jednej Dáše (1980), alebo Rivers of Babylon (1998). Skomponoval tiež desiatky scénických skladieb k divadelným a televíznym inscenáciám.
V 90. rokoch bol verejnosťou vnímaný aj ako komik či humorista. Najskôr prostredníctvom politicko-satirickej relácie Apropo TV, neskôr cez jej obmenu Telecvoking, na ktorých spolupracoval so Stanom Radičom, Rasťom Piškom, Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným a Zuzanou Tlučkovou.
Medzi poslucháčsky obľúbené patrila v tomto období aj rozhlasová talkshow Noční vtáci, ktorú na Rádiu Twist moderoval Filip. Okrem umenia bol aj nadšencom moderných technológií, najmä internetu. V roku 1997 založil prvý slovenský internetový magazín s názvom Sieťovka, do ktorého až do posledných chvíľ života prispieval.
Jaroslav Filip zomrel 11. júla 2000 v Bratislave vo veku 51 rokov na následky infarktu. V tom čase jeho nemanželská dcéra Dorota Nvotová ešte nebola dospelá. Ako 15-ročná ho kontaktovala dlhým listom a začali sa stretávať. „Bol rok 1999, stretávali sme sa každý deň po celý rok, až kým neumrel. Najprv tajne ako milenci, potom hrdo bok po boku s podtextom “Aha, to je MOJ TATO!” a “Aha, to je MOJA DCÉRA!” Keď nás smrť po roku rozdelila, skoro som umrela,” napísala pred pár dňami pri príležitosti Dňa otcov na sieť Instagram.
Ako už v minulosti prezradila, pokúsila sa v tom čase o samovraždu. „Bolo to mesiac po smrti otca. Vzala som si diskmen a počúvala v lese jeho skladbu Za dedinou. Naraz mi preplo v hlave a podrezala som si žily,“ šokovala Nvotová v markizáckom Reflexe.
Okrem nej mal Jaro Filip ešte tri deti s manželkou Evou.
