PRAHA - Herec Pavel Kříž sa v roku 2019 tajne oženil. Predtým mal kanadskú manželku, ktorá v 90. rokoch čakala ich spoločnú dcérku. O nenarodené bábätko však prišli. A neskôr zomrela aj samotná Bonnie.
Pavel Kříž sa narodil 18. apríla 1961 v Brne. Pôvodne sa chcel stať lekárom, keď ho však z politických dôvodov neprijali na gymnázium, musel zmeniť svoje plány. Vyštudoval fotografiu a venoval sa herectvu vo viacerých detských a ochotníckych súboroch, napríklad v amatérskom divadle Pírko či v Detskom súbore Divadla Na Provázku.
Prvý raz sa Pavel Kříž objavil pred kamerou v roku 1981 v detskej snímke režiséra Josefa Pinkavu s názvom Kopretiny pro zámeckou paní. V tom istom roku hral v televíznych filmoch Až já budu velká (František Filip) a Čím kdo žije (Eva Sadková). Hneď v ďalšom roku však na Pavla Kříža čakala herecká príležitosť, ktorá zásadne ovplyvnila jeho umeleckú dráhu a spojila jeho tvár s postavou študenta resp. lekára a zároveň duchaplného a talentovaného básnika Štepána Šafránka.
Obsadil ho do nej režisér Dušan Klein, ktorý podľa literárnej predlohy Ladislava Pecháčka nakrútil známy a dodnes obľúbený film Jak svět přichází o básníky. Príbeh maturantov, ktorí nacvičujú divadelné predstavenie, videlo v kinách 1,6 miliónov divákov a Kříž sa stal jednou z najznámejších tvárí českého filmu. "Nikdy som si nemyslel, že by som sa mohol stať skutočným hercom. Vďaka Básnikom sa mi od základu zmenil život. Pri mojom prvom nakrúcaní som si pripadal ako na inej planéte," spomínal na tieto časy.
Séria filmov priniesla úspech aj režisérovi Dušanovi Kleinovi. Hneď po dvoch rokoch nakrútil rovnako vydarené pokračovanie Jak básníci přicházejí o iluze (1984), ktoré Šafránka zachytáva už ako študenta medicíny. V tretej časti Jak básníkům chutná život (1987) potom hlavný hrdina zdoláva každodennú prax dedinského lekára.
Medzitým Kříž úspešne absolvoval štúdium na konzervatóriu v Prahe (1984) a po hosťovaní v Divadle E. F. Buriana získal na tejto scéne svoj prvý stály angažmán. V roku 1988 však emigroval do Kanady a tam sa vrátil k svojim pôvodným túžbam a snom liečiť ľudí – začal sa venovať praxi psychoterapeuta. Vyštudoval tento odbor na univerzite vo Vancouveri a pracoval v domovoch pre seniorov.
Až v roku 1993 ho režisér Klein opäť presvedčil, aby sa zhostil sa svojej tradičnej úlohy v štvrtom pokračovaní série s názvom Konec básníků v Čechách. Herec začal viac cestovať medzi rodným Českom a Kanadou, bohužiaľ, počas jedného letu do Prahy v roku 1996 jeho manželka Bonnie potratila. Mala sa im narodiť dcérka.
O rok neskôr si Kříž zahral v ďalšom Kleinovom filme, tento raz však išlo o filmové spracovanie prózy Bohumila Hrabala s názvom Andělské oči. Od konca 90. rokov 20. storočia Kříž opäť zintenzívnil svoju hereckú prácu predovšetkým pre televízne filmy – spomenúť možno snímku Vůně vanilky (Jiří Strach, 2001), americký dvojdielny film Denník Anne Frankové (Robert Dornhelm, 2002), či vojnový film Dušana Kleina I ve smrti sami (2004). V roku 2004 Klein dokončil aj piate pokračovanie svojej série Jak básníci neztrácejí naději. Kříž sa tiež v roku 2011 objavil v americkom filme Mission: Impossible 4 režiséra Brada Birda a s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe. Šiesty a zatiaľ posledný film o osudoch Štěpána Šafránka s názvom Jak básníci čekají na zázrak vznikol v roku 2016.
Pavel Kříž si zahral aj v snímke Nabarvené ptáče Václava Marhoula (2019), ktorá získala desať Českých levov i ďalšie domáce a medzinárodné ocenenia. Často sa začal objavovať aj v seriáloch – napr. Přízraky mezi námi, Ulice, seriál z prostredia tanečnej školy První krok, Obchoďák, či První republika mapujúca dejiny medzivojnového Československa. Medzi tie novšie patrí seriál Místo zločinu Ostrava, či Ordinácia v ružovej záhrade.
Keď sa mu práca v Česku nakopila, s manželkou Bonnie sa viac zdržiavali v Európe, no vracali sa aj do Kanady. Neskôr už prišiel Pavel sám, no o svojom súkromí nehovoril. Až keď sa v roku 2019 tajne oženil s o 14 rokov mladšou Jolanou, vyšlo najavo, že sa pred rokmi stal vdovcom. Bonnie zomrela a on sa rozhodol Kanadu opustiť.
