PARÍŽ - Mal mužne rezanú tvár a prenikavé modré oči. Pre mnohé ženy tak bol Jean Marais neodolateľný. Jeho však nežné pohlavie nepriťahovalo. Životnú lásku našiel v známom básnikovi a režisérovi. Dnes si pripomíname výročie jeho smrti.
Jean Alfred Villain-Marais sa narodil 11. decembra 1913 v Cherbourgu vo Francúzsku. Krátko predtým zomrela jeho malá sestra, ktorú však nepoznal. Kvôli tomu malého syna údajne matka najprv odmietala, neskôr ho však až rozmaznávala a obliekala ako malé dievčatko.
Jeho vzťah k nej ale narušili dve skutočnosti. Ako chlapec zažil, že ju odsúdili za krádeže v obchodných domoch. Ako mladý muž sa stretol u matky s nepochopením pre svoje nežné priateľstvo s významným básnikom, dramatikom a režisérom Jeanom Cocteauom. Svojho otca Jean Marais takmer nepoznal, pretože jeho rodičia sa rozišli ešte v jeho rannom detstve.
V škole nevynikal, výborne však kreslil a miloval divadlo. Pracovať začal ako retušér v parížskom fotoateliéri, kde sa mal vyučiť za fotografa. Po vojenskej službe nastúpil do komparzu hereckej skupiny Charla Dullina a chodil do jeho hereckej školy. Svoju prvú hereckú zmluvu dostal v roku 1937 v divadle Théatre Antoine, keď dostal úlohu v novej divadelnej hre Oidipus od Jeana Cocteaua. Jej úspech bol začiatkom ich trvalej spolupráce a priateľstva.
Patril k svetovým filmovým hviezdam 40. a 50. rokov 20. storočia. Známy je napríklad z filmov La Belle et la bęte, (Kráska a zviera, 1946), Les parents terribles (Hrozní rodičia, 1948), Orphée (Orfeus, 1950), Le Comte de Monte-Cristo (Gróf Monte Cristo, 1954), Le Bossu (Hrbáč,1959), Le Testament d'Orphée (Orfeov testament, 1960), Le Capitaine Fracasse (Kapitán Fracasse, 1961), Le Masque de fer (Železná maska, 1962) a zo série filmov o Fantomasovi. Ako filmový herec účinkoval ešte aj v 90. rokoch 20. storočia.
V televízii vytvoril niekoľko postáv v populárnych seriáloch. Najradšej však mal divadlo. Bol členom Comédie Francaise. V pokročilom veku zamenil milostné a často nebezpečné rytierske úlohy napríklad za titulnú postavu v Shakespearovej tragédii Kráľ Lear. Na sklonku svojej divadelnej kariéry hral na javisku parížskeho divadla Bouffers Parisiens.
Po odchode do ústrania sa venoval maľovaniu, sochárstvu a keramike. Žil striedavo vo svojom parížskom byte na Montmartri a vo vidieckom sídle vo Vallauris v regióne Alpes-Maritimes.
Jean Marais, idol žien niekoľkých generácií, ktorému závideli a obdivovali ho aj mnohí muži, nikdy nepoznal skutočnú lásku ženy. Žil vždy sám so svojou svorkou psov a jeho jediným dôverným priateľom bol Jean Cocteau, ktorého smrť v roku 1963 herec veľmi ťažko znášal. „Všetko, čo viem, som mohol dokázať iba preto, že Jean Cocteau pre mňa písal výnimočné úlohy. Môj život sa zastavil 11. októbra 1963, keď zomrel,” spomínal Marais na svojho najbližšieho životného priateľa. Ich spoločný homosexuálny vzťah otvorene opísal v roku 1975 aj v autobiografii Zrkadlo mojich spomienok.
Slávny herec zomrel 8. novembra 1998 v nemocnici vo francúzskom Cannes po náhlej nevoľnosti. Približne o mesiac mal oslavovať svoje 85. narodeniny.
