MARTIN - Herečka a členka martinského Divadla Slovenského národného povstania Naďa Hejná patrila k výrazným osobnostiam našej divadelnej kultúry. Pokračovateľka legendárneho martinského rodu Pietrovcov začínala ako horlivá ochotníčka, ktorá sa stala uznávanou a obdivovanou profesionálkou. Jej herecké umenie ju v histórii slovenského divadelníctva zaradilo na popredné miesto.
Naďa Hejná sa narodila 6. októbra 1906 v Martine v rodine, v ktorej bolo ochotnícke divadlo súčasťou života. Po otcovi Milošovi Pietrovi, redaktorovi Slovenského hlásnika a matke Márii, ochotníckej herečke a režisérke, zdedila blízky vzťah k umeniu. Aj zásluhou svojich rodičov po prvý raz stála na javisku Slovenského spevokolu už ako sedemročná.
Počas svojho plodného umeleckého života vytvorila na profesionálnom i ochotníckom javisku vyše 240 rôznorodých kreácií. Originálne herectvo Nadi Hejnej charakterizoval zmysel pre realistickú drobnokresbu a hlboké vcítenie sa postáv, ktoré tak získali veľa dynamiky a vitálnosti. V roku 1944 sa vtedy 38-ročná Hejná pričinila o založenie Slovenského komorného divadla v Martine, v ktorom potom pôsobila ako profesionálna herečka.
Počas Slovenského národného povstania bola hlásateľkou Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. S malou prestávkou bola javisku verná až do roku 1980. Ako predstaviteľka najrozmanitejších ženských charakterov všetkých žánrov ovládla celú škálu hereckých výrazových prostriedkov v komediálnych, tragických i groteskných polohách.
Herecký talent Nadi Hejnej nebolo možné prehliadnuť ani na filmovom plátne a v televízii. Okrem mnohých ďalších zažiarila v poetickej dráme Markéta Lazarová (1967), vo filmoch Očovské pastorále (1973), Ružové sny (1976) či Mŕtvi učia živých (1983), ako aj v známych televíznych seriáloch Straty a nálezy (1975) alebo Lekár umierajúceho času (1983).
Herečka bola vlastných slov veľkou hokejovou fanúšičkou. „Ja som strašne tuhý fanúšik hokeja,” prezradila v dokumente, ktorý o nej vznikol v roku 1986. „Dívali sme sa na ten hokej a ja som poverčivá. A keď sme dali gól a sedela som, tak som povedaôa: a teraz nesmiem vstať. Ja som aj predtým povedala: Ešte povedzte, čo chcete, lebo ja potom nevstanem od stola, ak budem sedieť a dáme gól,” začala príhodu s Martinom Benkom, ktorý si vypýtal vodu práve po góle, lebo ho veľmi smädilo. „Ani reku, keď tuná zomrieš od smädu, nedám, mal si to vtedy povedať,” dostal ráznu odpoveď.
Uznávaná herečka zomrela 7. februára 1994 v Štiavničke vo veku 87 rokov. Je pochovaná v rodinnej hrobke na Národnom cintoríne v Martine.
