PRAHA - O svojej chorobe nehovoril... Českému hercovi Jiřímu Grossmannovi diagnostikovali nádorové ochorenie už počas vojenskej služby. Keď sa jeho stav zlepšil, chvíľu si užíval slávu ako herec, humorista a textár, ale zákerná choroba sa vrátila.
Rodák z pražského Smíchova prišiel na svet 20. júla 1941. Mal blízko k divadlu, matka pochádzala z rodiny divadelnej kočovnej spoločnosti, otec ochotníčil.
Klavír bol prvým nástrojom, na ktorom sa učil hrať. Neskôr dirigoval školský orchester a ešte pred maturitou spieval a hral na kontrabase a trombóne s viacerými amatérskymi dixielandovými orchestrami, medzi nimi aj so skupinou Dixie Party, ktorá sa v roku 1960 stala orchestrom divadielka malých foriem Mlok (skratka Mládí okolo kultury), neskoršieho divadelného klubu Olympik. Začal študovať na Stavebnej fakulte Českého vysokého učení technického (ČVUT), štúdium však nedokončil.
V klube Olympik sa zoznámil s Miloslavom Šimkom, v tej dobe študentom pedagogickej fakulty. Začali písať kabarety, ktoré mali ohlas najmä u študentského obecenstva. V kaviarni Slávia vznikli ich prvé poviedky Jak jsme se vypořádali s bigbeatem, Moje první schůzka či Moje první taneční. Ich prvý spoločný program dostal názov V tomhle teta nehraje.
Angažmán v plzenskej Alfe dostal Jiří Grossmann v roku 1962 a spolupráca s Miloslavom Šimkom tak bola na určitý čas prerušená. Potom prišla základná vojenská služba, ktorú si odkrútil v Armádnom umeleckom súbore. Po vojenčine pokračovali v spoločnej práci, ale Grossmann tiež začal spievať v kapele Country Beat Jiřího Brabca, pre ktorú písal texty.
V roku 1967 dostali spolu so Šimkom ponuku od Jiřího Suchého na spoločné účinkovanie v pražskom hudobnom divadle Semafor. Tu vytvorili úspešný program s názvom Návštevné dni Šimka a Grossmanna, ktorý dostal aj televíznu podobu. V roku 1968 spolu vymysleli postavu Pupáka, vzniklo päť scénok, ktoré hrali v predstavení Večer pro otrlé aneb Pět Pupáků. Keďže sa v textoch objavili narážky na vstup sovietskych vojsk do Československa, predstavenie vyradili z repertoáru.
V závere 60. rokov 20. storočia sa začala prejavovať Grossmannova choroba, záver krátkeho života často trávil v nemocnici. Zomrel 5. decembra 1971 vo veku 30 rokov na Hodgkinovu chorobu.
Deň pred smrťou sa podľa Blesku ešte objavil na javisku. „Lekári ho opichali injekciami a priviezli ho do divadla. Zbadala som kostru potiahnutú kožou. Obložili ho vankúšmi a odviezli ho na javisko. Ako my herci, tak aj diváci vedeli, že to je predstavenie pre neho. Jirka sa chcel evidentne rozlúčiť. Bolo to príšerne smutné. Zomrel krátko nato,” prezradila speváčka Naďa Urbánková, pre ktorú Grossmann písal texty.
