PRAHA - Jeho tvár pozná každý milovník starých českých hercov. Vedeli ste ale, že český herec Ladislav Pešek si musel vziať za manželku stalkerku, ktorá sa vyhrážala samovraždou?!
Ladislav Pešek sa narodil 4. októbra 1906, dnes si pripomíname výročie jeho smrti – zomrel 13. júla 1986 vo veku 79 rokov.
Pôvodným menom sa volal Ladislav Pech a narodil sa do umeleckej rodiny. Keď rodičia nemali nikoho na stráženie, brali ho so sebou do divadla. Napriek tomu on sníval o futbalovej kariére a samotní rodičia chceli, aby mal solídne povolanie, preto ho dali na živnostenskú školu.
Neskôr sa ale prihlásil na konzervatórium. Na začiatku kariéry si zmenil meno na Pešek, čo bolo priezvisko z matkinej strany, aby si ho nemýlili s jeho otcom, tiež hercom. Už ako 23-ročný dostal ponuku účinkovať v Národnom divadle.
Film spočiatku odmietal, ale nakoniec ho presvedčili ekonomické výhody aj vtedajšia partnerka Jiřina Štepničková. Jeho prelomovými úlohami boli študenti z filmov Škola, základ života! a Cesta do hlubin študákovy duše. Z prvej spomínanej snímky pochádzajú aj nezabudnuteľné verše: Štěstí! Co je štěstí? Muška jenom zlatá...
Pešek sa potom objavil v mnohých ďalších filmoch, napríklad Roztomilý člověk, Hotel Modrá hvězda, U pěti veverek, Obušku, z pytle ven!, Jan Žižka, Hrátky s čertem, Tvár v okne, Revízor, Zlatovláska, Já už budú hodný, dědečku!, V zámku a podzámčí, Jako kníže Rohan.
Herec dostal za svoje umenie mnoho ocenení, napríklad Zaslúžilý umelec, Národný umelec, či Rad republiky.
Ako sme už spomínali, Ladislav Pešek žil s kolegyňou Jiřinou Štěpničkovou, ktorá si v Babičke z roku 1940 zahrala Viktorku. Bolo to v polovici 30. rokov a hoci pojem stalker znie novodobo, tento umelec mal svoju stalkerku, hoci sa jej v tom čase tak nehovorilo.
Zamilovaná žena sa vo svojich listoch dokonca podpisovala ako Divá Bára, čo bola jedna z divadelných postáv Štěpničkovej. Keď na jej básne a listy nereagoval, začala sa vyhrážať samovraždou a raz si dokonca vzala veľké množstvo liekov.
Herec potom urobil osudnú chybu – z ľútosti túto ženu navštívil. A aj jej otec mu prízvukoval, aby sa s ňou oženil, inak ju bude mať na svedomí. A tak nakoniec bola svadba. Po vojne manželstvo ukončil, keď už na ňom žena ani netrvala, keďže dosiahla, čo chcela. Neskôr sa oženil s istou profesorkou, ktorá mu porodila dcéru Zuzanu.
