BRATISLAVA - Účinkoval v takmer päťdesiatke filmov a nezabudnuteľné postavy stvárnil aj na divadelných doskách a to napriek tomu, že k profesionálnemu herectvu sa dostal až ako 42-ročný. Popredný slovenský herec Samuel Adamčík zomrel 10. júla 1984, krátko pred svojimi 80. narodeninami.
Samuel Adamčík sa narodil 23. júla 1904 v obci Bohunice v okrese Levice.
Absolvoval štúdiá v učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, aby sa následne stal pedagógom so špecializáciou pre výučbu hluchonemých. Počas svojej profesionálnej učiteľskej kariéry sa intenzívne venoval aj ochotníckemu divadlu, a to už od roku 1926 v Divadelnom odbore Matice slovenskej v Kremnici.
"Mal som divadlo odjakživa rád. Vždy ma na ňom čosi priťahovalo a vzrušovalo, ale verte mi, nemal som ambície stať sa hercom," vyznal sa Adamčík v súvislosti so svojimi divadelnými začiatkami. Po výborných ochotníckych výkonoch ho divadelná kritika posunula k profesionálom. Ako 42-ročný prijal ponuku režiséra Drahoša Želenského stať sa profesionálnym hercom.
V rokoch 1946 - 1951 pôsobil ako člen činohry Novej scény a následne prešiel do činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.
Adamčík účinkoval v takmer päťdesiatke filmov. Prvou snímkou, v ktorej hral bola dráma z obdobia Slovenského národného povstania režiséra Paľa Bielika Vlčie diery (1948) a posledným filmom sa stala oceňovaná sága murárskeho rodu Pichandovcov režiséra Juraja Jakubiska Tisícročná včela (1983).
Prvú titulnú úlohu získal Samuel Adamčík v roku 1953. Vo filme Pole neorané stvárnil Cypriána Húščavu, chudobného slovenského kopaničiara z Kysúc 30. rokov minulého storočia, ktorý zápasí o spravodlivejší sociálny poriadok a lepšiu budúcnosť. Ďalšou veľkou postavu bola úloha dedinčana Petra Púplavu z obdobia kolektivizácie v dráme Drevená dedina. Účinkoval aj v desiatkach ďalších filmov ako napríklad Štyridsaťštyri (1957), Kapitán Dabač (1959), Jánošík I-II (1962-63), či Zbehovia a pútnici (1968).
Popri filme sú nezabudnuteľné tiež postavy, ktoré stvárnil na divadelných doskách ako napríklad Serebiakov (Ujo Váňa), Maximilián Moor (Zbojníci), otec (Po páde), Egeus (Sen noci svätojánskej), Chreňovský (Najdúch), staré knieža Bolkonskij (Vojna a mier) a iné.
V roku 1955 mu udelili čestný titul Zaslúžilý umelec.
Samuel Adamčík, ktorý sa v mladosti aktívne venoval tiež fotografovaniu prírody a hre na kontrabas zomrel 10. júla 1984, necelé dva týždne pred svojimi 80. narodeninami.
