PRAHA - Zomrel opustený a jeho nevládne telo našli až po niekoľkých dňoch. Josef Větrovec ešte počas života vyslovil želanie, že nechce žiadny pohreb, ani meno na náhrobku. Má tam stáť iba nápis Český herec.
Josef Větrovec sa narodil 5. marca 1922 v českej Plzni v robotníckej štvrti Petrohrad. Vyučil sa za zámočníka v plzenskej Škodovke. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do organizovania odbojovej činnosti. V roku 1943 bol zatknutý gestapom (Tajná štátna polícia) za rozmnožovanie ilegálnych letákov. Väznený bol najskôr v Plzni na Boroch, potom v českom Terezíne a nakoniec v koncentračnom tábore v Buchenwalde (Nemecko).
S divadlom začal ešte ako ochotník pred vojnou vo svojej rodnej Plzni. Po druhej svetovej vojne od roku 1946 až do roku 1960 tu pôsobil aj profesionálne ako herec v plzenskom Divadle Josefa Kajetána Tyla, kde vytvoril celý rad pozoruhodných rolí. V roku 1960 odišiel do Prahy do súboru Divadla E. F. Buriana, kde pôsobil až do roku 1990, keď odišiel do dôchodku. V tomto divadle bol 15 rokov aj riaditeľom.
Josef Větrovec herectvo nikdy neštudoval, ale rokmi praxe sa z neho stal vynikajúci herec. Vďaka svojmu plastickému herectvu a krásnemu hlbokému hlasu bol hercom charakterových, dramatických i komediálnych postáv.
S filmom prvý raz prišiel do styku až po svojom definitívnom príchode do Prahy, vďaka úlohe muža v krčme v Čechovovej dráme Kohout plaší smrt (1961). Populárnym sa stal svojím jednoduchým herectvom bodrých a politicky uvedomelých dedinských, ale aj mestských hrdinov. Taký bol napríklad riaditeľ Grochol (Lucie, 1963), kapitán (Ukradená vzducholoď, 1966), akrobat Vencl (Lidé z maringotek, 1966), šéf Paul (Já to tedy beru, šéfe…!, 1977), riaditeľ divadla (Já už budu hodný, dědečku!, 1978), Obrist (Pan Vok odchází, 1979), Franta Chovanec (Zralé víno, 1981 a Mladé víno, 1985), komisár First (Anděl s ďáblem v těle, 1983 a Anděl svádí ďábla, 1987) a riaditeľ nemocnice (Jak básníkům chutná život, 1987 a Konec básníků v Čechách, 1993), kde sa naposledy objavil na filmovom plátne. Rozhodne viac hereckých príležitostí mu priniesla Československá televízia.
Ako herec sa uplatnil v rozhlase a, samozrejme, v dabingu, kde často daboval napr. francúzskeho herca Jeana Gabina a talianskeho herca Buda Spencera. Uplatnil sa aj ako rozprávač (napríklad Míša Kulička) a na audio nosičoch s rozprávkami s Hurvínkom (zločinec Drsňák).
Bol presvedčeným komunistom a členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Za svoje herectvo v roku 1973 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1983 titul národného umelca. Po roku 1989 sa stiahol do ústrania.
Herec Josef Větrovec zomrel už tak trochu zabudnutý 11. februára 2002 v Prahe. Dátum jeho smrti bol však stanovený až lekárom. Zomrel totiž úplne sám. „Zavolala mi opatrovateľská služba, ktorá prišla upratať, že sa nemôžu dozvoniť. Mŕtvy bol už niekoľko dní,” povedala kedysi pre iDnes.cz umelcova dcéra Jitka.
Větrovcovi sa stala osudnou pľúcna embólia, zomrel za stolom. Podľa rozsvieteného svetla pravdepodobne niekedy večer.
Nemal oficiálny pohreb a jeho náhrobok je bez mena. „Otec si prial, aby som mu tam nechala vytesať "český herec", čo som urobila. Neprial si mať na pomníku fotografiu a neprial si ani pohreb, preto žiadny nebol,” prezradila Jitka.
