BANSKÁ BYSTRICA - Operný spevák Martin Babjak na kariéru profesionálneho umelca vôbec nepomýšľal, hoci talent mal mať po kom. Až raz si spieval v sprche a... Zrazu bolo jasné, čomu sa bude v živote venovať.
Umelec s krásnym barytónom v hrdle sa rozhodol pre profesionálnu spevácku kariéru, keď si jeho sestra pomýlila Martinov "kúpeľňový" spev so spevom otca Štefana Babjaka, bývalého sólistu banskobystrickej opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT).
Martin Babjak sa narodil 15. septembra 1960 v Banskej Bystrici v kompletne hudobníckej rodine. Nielen otec, ale i matka bola sólistkou miestnej opery a všetci súrodenci, bratia Štefan a Ján aj sestry Anna a Terézia spievajú.
Počas štúdia na Strednej priemyselnej škole dopravnej bral hudbu iba ako príjemnú zábavu a i keď hrával vo folklórnej skupine, na umeleckú dráhu nepomýšľal. K prehodnoteniu svojich ďalších životných plánov dospel až v maturitnom ročníku, a podľa vlastných slov k tomu prispela i vyššie spomenutá náhoda.
Po talentových skúškach sa nádejný spevák dostal na bratislavské Konzervatórium do triedy profesorky Idy Černickej. Počas štúdia absolvoval štvormesačnú stáž na vokálnej škole milánskeho Teatro La Scala.
Prvé kroky na slovenskej opernej scéne urobil ako sólista Štátnej opery v rodnej Banskej Bystrici. Po dvoch sezónach vyhral v roku 1989 konkurz do bratislavského Slovenského národného divadla (SND), kde spieval 16 rokov. Občas stál i na javisku košickej opernej scény a v súčasnosti je umelcom v slobodnom povolaní.
V roku 1992 sa Martin Babjak stal laureátom Speváckej súťaže Luciana Pavarottiho v americkej Filadelfii. Hosťoval s úspechom na operných scénach v USA a Švajčiarsku a zúčastnil sa na mnohých zahraničných vystúpeniach Opery SND. Pravidelne sa venuje i koncertnej činnosti, no jeho doménou ostáva operná scéna, kde môže naplno zúročiť nielen svoje spevácke, ale i herecké dispozície.
K najúspešnejším postavám Martina Babjaka patrí Figaro v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly, Alfonso v Donizettiho Favoritke, Čajkovského Eugen Onegin, Posa v Donovi Carlosovi a Verdiho Nabucco. Pokiaľ ide o operu 20. storočia, úspechy zaznamenal najmä ako Golaud v Debussyho opere Pelléas a Mélisanda a Nechľudov v Cikkerovom Vzkriesení.
Od opery si Martin Babjak rád odskočí aj k iným žánrom. V rôznych galapredstaveniach si neraz zaspieval aj s interpretmi populárnej hudby. Okrem toho sa naučil hrať na klavíri, v ľudovej hudbe na kontrabase, sám sa naučil pár pesničiek na husle, fúkacej harmonike, skúšal aj na heligónke, čosi zahrá aj na akordeóne a doma má aj skladaciu fujaru.
S manželkou má dve dcéry, ktoré sa tiež pohybujú v umeleckej sfére.
