BRATISLAVA - Na obrazovkách sa objavoval oveľa skôr, no v 90. rokoch trhal Ivan Krajíček rekordy sledovanosti s reláciou Repete. V marci 1997 však už pri nakrúcaní iba sedel a 5. júna 1997, iba 12 dní po 57. narodeninách, navždy odišiel z tohto sveta.
V nedeľu 24. mája 2020 by sa miláčik publika Ivan Krajíček, meno ktorého sa nerozlučne spája s takými populárnymi programami ako Repete či Vtipnejší vyhráva, dožil 80. rokov. Pamätáme si ho ako všestranného umelca – herca, speváka, režiséra, moderátora, konferenciera a zabávača.
Ivan Krajíček sa narodil 24. mája 1940 v Žiline. Po maturite v Trenčíne študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pravidelne začal spievať počas vojenskej služby vo Vojenskom umeleckom súbore Jána Nálepku. V roku 1963 nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna. Začínal v činohre, ale potom prešiel do operetného súboru, v ktorom sa stal ako sólista jeho prvou hviezdou. Od roku 1975 bol v slobodnom povolaní.
V 70. rokoch patril medzi najobľúbenejších slovenských spevákov, známe boli piesne ako napríklad Svetová sláva, Mama, Oči čierne či duetá Cesta do neba a Nočná ruža, ktoré naspieval so Zorou Kolínskou. Hral vo viacerých operetných a muzikálových predstaveniach. Za postavu Kornelia v muzikáli Hello Dolly! dostal na festivale v Karlových Varoch cenu za herecký výkon.
Ivan Krajíček bol režisérom aj prvého slovenského pôvodného muzikálu Cyrano z predmestia, ktorý mal na Novej scéne premiéru 8. októbra 1977.
Spolu s Oldom Hlaváčkom vytvorili úspešnú dvojicu. Ich kabaretné programy najskôr bavili poslucháčov Slovenského rozhlasu, ktorí si ich pamätajú najmä ako dvojicu gazdov v Hostinci pod gaštanom. Neskôr spolu prešli do televízie, kde sa bez nich nezaobišiel takmer žiadny galavečer či Silvester. Úspech žali aj s televíznou reláciou Vtipnejší vyhráva, ktorá vychádzala z divákmi zaslaných vtipov.
Prvým hudobným programom, ktorý začal Ivan Krajíček moderovať v Slovenskej televízii, bola Diskotéka pre starších a pokročilých, ktorá neskôr zmenila názov a vznikla obľúbená relácia Smiem prosiť? Nezabudnuteľným programom, s ktorým Krajíček prišiel, bola mimoriadne obľúbená televízna relácia Repete. V nej divákom pripomínal takmer zabudnuté no stále svieže pesničky i ich interpretov. Posledný diel Ivan Krajíček odmoderoval v marci 1997. V relácii istý čas pokračovala Zora Kolínska.
Všestrannosť Krajíčkovho talentu dokresľuje aj niekoľko desiatok filmov a televíznych adaptácií divadelných hier, v ktorých si zahral. Za všetky možno spomenúť Šesť postáv hľadá autora (Magdaléna Lokvencová-Husáková, 1964), Čaj u pána senátora (Karol Spišák, 1967), Krajíček sa objavil aj v legendárnom vojnovom filme Nebeskí jazdci (Jindřich Polák, 1968).
Diváci ho mohli vidieť tiež v obľúbenej "tatranskej" komédii Stratená dolina (Martin Ťapák, 1976). Pod dvadsať sedem televíznych diel sa podpísal aj ako režisér - vrátane rozprávky Figliar Sťopka či detského seriálu My sme malí muzikanti.
V januári 1997 sa však dozvedel krutú diagnózu – rakovina neidentifikovateľného pôvodu, metastázy mal po celom tele. Krajíček sa podrobil transfúziám, ožarovaniu, chemoterapiám, výrazne pochudol a prišiel o vlasy.
Ako kedysi prezradila vdova Mária pre Nový čas, ku koncu mal obľúbený zabávač metastázy aj v kostiach: „Keď som ho chytila za nohu a preložila mu ju na posteľ, plakal od bolesti.“ 3. júna 1997 šiel na chemoterapiu, na ďalší deň už bol napojený na prístroje a 5. júna 1997 zomrel.
