BRATISLAVA - Mladí, talentovaní, úspešní... a predsa si zvolia smrť. Často sa stáva, že aj mladí ľudia bojujú s depresiou alebo inými problémami a bolesť v ich duši je taká veľká, že nevidia iné východisko ako dobrovoľný odchod z tohto sveta. Podobné myšlienky mal kedysi aj Stano Král (59).
Herec Stano Král dnes oslavuje 59. narodeniny. Keby sa však kedysi nerozhodol zabojovať s depresiou, Slovensko mohlo prísť o jednu z najvýraznejších hereckých a dabingových osobností.
Herec o svojich problémoch pred rokmi prehovoril pre viaceré médiá, najpodrobnejšie o svojich problémoch porozprával pre Plus 1 deň. Ako sa vyjadril, jeho depresie boli naozaj vážne. „Bolo veľmi ťažké trafiť diagnózu, keďže poruchy spánku sa skombinovali s depresiami. Tie u mňa prepukli troma vecami – totálnou prepracovanosťou, keďže som robil päť veľkých muzikálov naraz a asi tri seriály v dabingu a prišli do toho osobné problémy a poruchy spánku. Všetko sa mi začalo úplne rúcať, človek sa úplne prepadá a prepadne sa do čiernej diery a chce zomrieť. Vtedy máš pocit, že si nepomôžeš. Ako veľmi dobré východisko som si predstavoval, že budem mŕtvy,” šokoval svojimi slovami.
Král ale našťastie vyhľadal odbornú pomoc. Netajil, že na veľký nátlak rodiny. Nakoniec bol aj hospitalizovaný na psychiatrii a z depresií sa postupne dostal. Ostali mu ale niektoré fóbie a rituály. Po zlepšení situácie ale začal naberať na váhe, a to ovplyvnilo aj jeho prácu. „Chceli ma takého, akého si ma pamätali. Nevedeli, že som mal problémy. Zobral som to s úsmevom, lebo je lepšie nemať roly, ako zomrieť alebo nebyť v poriadku,” vyslovil úžasnú myšlienku umelec.
- Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každých 40 sekúnd spácha samovraždu jeden človek, v Európe je to približne 150 000 a celosvetovo 800 000 ľudí.
- Samovraždy páchajú najmä osoby s duševnými poruchami. Potvrdili to výskumy z rozvojových aj z rozvinutých krajín. Odhaduje sa, že u osôb s poruchami nálady (hlavne depresie) je riziko samovraždy 6 – 15 %, pri alkoholizme 7 – 15 % a pri schizofrénii 4 – 10 %.
- Vekové skupiny so zvýšeným rizikom samovraždy sú starší ľudia (nad 65 rokov) a mladí (15 až 30 rokov).
- Rozhodnutie spáchať samovraždu môže prísť odrazu, ale častejšie je dlhotrvajúcim procesom. Prípady, keď spáchal samovraždu človek, ktorého predtým takéto myšlienky obchádzali, sú ojedinelé. Väčšina samovrážd je dôsledkom týždne či mesiace trvajúceho procesu.
- Kreatívni ľudia sú v súvislosti so samovraždou rizikovejší.
- Ak sa v nejakej rodine vyskytuje depresia, je pravdepodobné, že podobných prípadov v nej nájdeme viac. Rodina však môže byť zároveň veľmi dôležitým prvkom v samotnej terapii pacienta s depresiou. Silné vzťahy v rodine a medzi priateľmi hrajú kľúčovú úlohu v prevencii vzniku depresie a aj samovraždy.
- Pýtať sa ľudí na samovražedné sklony situáciu všeobecne nezhoršuje. Keďže mnohí ľudia so samovražednými myšlienkami trpia samotou a osamelosťou, priame otázky im môžu priniesť úľavu. V mnohých prípadoch chcú byť vypočutí a mať sociálne spojenie. Ak ho však stratili, boja sa oň požiadať a boja sa celkovej reakcie spoločnosti.
- Zaujímajte sa o svojich blízkych, buďte im oporou a všímajte si varovné signály. Je dôležité problém nezľahčovať, neignorovať situáciu, nesľubovať zachovanie tajomstva o samovražedných úmysloch, nenechávať ho samého a s ohrozeným človekom sa nehádať.
