NITRA - Slovenský herec Dušan Lenci bol typický svojím výzorom aj hlasom. Okrem divadla a filmu sa uplatnil aj v dabingu. A pracoval do poslednej chvíle. Podľahol ťažkej chorobe, no ešte necelé tri týždne pred svojou smrťou stál na javisku.
Dušan Lenci sa narodil 18. mája 1941 v Banskej Bystrici. V roku 1963 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1963 a 1964 bol členom Krajového divadla v Trnave, v období od roku 1964 do roku 1971 pôsobil ako člen činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Od roku 1971 sa stali jeho domovskou scénou dosky Divadla Andreja Bagara v Nitre.
Od nástupu do profesionálneho divadla stvárňoval prevažne postavy sympatických, dôveryhodných a čestných mužov s črtami plachosti. Medzi také možno zaradiť postavy Pierra z Krásavca, Franciho z Periférie, Chesneya z Charleyho tety. Táto línia vyvrcholila na nitrianskej scéne v postavách Protasova (Deti slnka) či Manuela (Prvý deň karnevalu). Postava Kosťu – Kapitána z Aristokratov znamenala prechod k stvárňovaniu psychologicky zložitých charakterov, v ktorých zápasí dobro so zlom.
Príznačnou črtou týchto Lenciho hereckých kreácií bolo podriadenie emocionálnych prejavov rozumovou korektúrou.
Z týchto postáv boli najvýraznejšie Mat Burke z Anny Christie, Iľja Benedik zo Strieborného jaguára aj Zlatého dažďa, Marián Belan zo Sonatíny pre páva, Robert Dudley z Márie Stuartovej, Lančarič z Ballekovho Pomocníka či Trigorin z Čechovovej Čajky.
V 80-tych rokoch sa Lenciho herecký repertoár obohatil o žánrovo i charakterovo pestrú galériu mocnárskych postáv.
Predstupňom k panovačným postavám bol Profesor Jordan z Takmer božského omylu a Volpini z Omylu Doktora Moresiniho. V diferencovaných polohách stvárnil celú sériu vladárov – bol Maršal z Bielej nemoci, Menelaos z Euripidových Trójaniek, Herodes v Hviezdoslavovej dráme Herodes a Herodias. Ani komediálne polohy neboli Lecimu vzdialené – Gróf di Bosco Nero v Prefíkanej vdove, Dudraka v Klenotnici kvetov, Flóriš v Hľadačoch kľúčov.
V 90-tych rokoch stvárňoval postavy životom skúšaných hrdinov. Boli to postavy mužov múdrych, rozvážnych, drsných aj zraňovaných, hrdinov s pečaťou cynizmu či skeptických životných postojov. Vždy však s iskrou novej nádeje a optimizmu. Lenci bol Peter Sorin v Čechovovej Čajke, Farár v Jozefovi Makovi, Biskup v Shakespearovom Macbethovi, Jozef v Búrlivých výšinách, Starec v Piargoch.
Lenciho mohli diváci obdivovať aj v komediálnych polohách – bol Detektív seržant Troughton v Cooneyho 1 + 1 = 3 či Otec nevesty v Brechtovej Svadbe.
Dušan Lenci bol neprehliadnuteľný v precíznych a charakterovo vybrúsených muzikálových postavách ako František Nádasdy v Báthoryčke, Antonis v Grékovi Zorbovi, Tom v Divotvornom hrnci či v postave Grófa Markoča v Adamovi Šangalovi.
Lenci sa nevyhýbal ani divadelným experimentom, práci na projektoch novej drámy či uvádzania súčasných dramatických noviniek.
Či už to bola postava Otca v „cool dráme“ Tvár v ohni, alebo jeho výkon v tanečnej fantázii Svätenie jari, tajomný Gerdmann a Jerg v Bezkyslíkovcoch, dvojpostava Herseho a Martina Luthera vo Verejnom nepriateľovi či stoický otec Pheres v I. ako Ine.
Lenci bol svojím osobitým a nezameniteľne zafarbeným hlasom aj výnimočným dabingovým hercom. Osobnostný zjav Dušana Lenciho, ako aj jeho herecké majstrovstvo ho predurčovalo do množstva postáv v televíznych inscenáciách ako aj vo filme. Lenci sa aj v poslednom období, pre filmové umenie tak skúpom, stále objavoval na televíznej obrazovke či na filmovom plátne.
Jeho poslednou postavou bola rola Duncana v inscenácii Láska a peniaze, s ktorou sa 13. septembra rozlúčil so svetom divadla. Zomrel 30. septembra 2012, podľahol ťažkej chorobe.
