BRATISLAVA – Slovenská herečka Ida Rapaičová dnes oslavuje 75 rokov. Sama sa však nad vekom podľa vlastných slov nezamýšľa. Ako hovorí, je jej vlastne jedno, koľko má rokov.
„Na jubileum nemyslím, žijem svoj život, ako vládzem, naplno, aj vďaka mojim deťom, ktoré stoja stále pri mne. Oni mi nedovolia zaspať na vavrínoch, nutkajú ma, aby som bola stále aktívna a činná, a to je dobre. Robím teda, čo môžem a na vek sa nepozerám. A keď dostanem dobrú ponuku, tak po nej siahnem všetkými desiatimi, lebo som už stará pani a starnúca herečka a tých ponúk je čoraz menej,“ povedala v rozhovore.
Staré herečky sa často zvyknú utiahnuť do ústrania, no v divadle i vo filme ich, naopak, podľa Rapaičovej stále treba. „Je škoda, že veľa starých herečiek odchádza do ústrania. A herectvo je aj o istej exhibícii a veľa herečiek svoj vek skrýva. Nevyčítam im to, rešpektujem, lebo každý sme nejaký, ale mne nikdy nenapadlo ani hrať sa na mladšiu ani vyzerať lepšie, ako vyzerám. Beriem svoj vek ako súčasť svojho života a myslím si, že aj v tomto veku herectvo má svoj význam. Veď aj starý človek je človek a aj o ňom sú divadelné hry. A dobré hry! Ako hovorila pani Prechovská ‘Iduška, každá vráska je svedectvo o živote a prehlbuje tvoj herecký charakter, tak sa im nebráň a nežehli si ich, lebo nebudeš sama sebou...‘ To som si zapamätala, a je to pravda, lebo raz sa to vypomstí. Dlho môžete klamať svet, ale o to krutejšia je potom pravda,“ podotkla umelkyňa, ktorá by rada hrala až do posledného dychu.
„Nebohý Dibarbora mi vždy hovoril, že herec môže hrať až do smrti a najkrajšou smrťou pre herca je zomrieť na javisku... Jemu sa to žiaľ nepodarilo, zomrel za iných okolností, ale mal pravdu. Lebo zmyslom hereckého života naozaj je hrať až do konca... A ja zatiaľ mám to šťastie,“ poznamenala Rapaičová. „Priznávam, že niekedy je toho dosť a občas prídu dni, keď si hovorím, že už to ani robiť nemusím, však už mám na to vek a chce sa mi len sedieť doma a ticho si vyšívať a čítať a mať pokoj. A vtedy nastúpia moje deti a hovoria ‚‘Mami, musíš! Kým vládzeš musíš! S tvojou pamäťou? Utekaj, ešte musíš robiť!‘ Ženú ma a prehovárajú, takže aj vďaka nim som ešte aktívna. Sú na mňa veľmi prísne. Niekedy mám pocit, že oni vychovávajú mňa, nie ja ich. Ale som im za to nesmierne vďačná,“ zasmiala sa.
Známa herečka si od roku 1967 dodnes zahrala na doskách svojho domovského Divadla Nová scéna v desiatkach inscenácii, v ktorých stvárnila predovšetkým moderné intelektuálne ženy, ale aj charakterové a humorno-ironicky ladené postavy. V roku 2017 sa na Scéne predstavila v hre Najstaršie remeslo a v súčasnosti ju môžu jej priaznivci vidieť i v dráme Zlomatka, ktorú zas vyše roka uvádzajú v Divadle Arteatro. Okrem divadelných dosiek Rapaičová účinkovala aj v televíznych inscenáciách a uplatnila sa tiež v rozhlasových hrách a v dabingu. Už v roku 1965 sa objavila v televíznom filme Kubo a mnohým divákom a diváčkam zostala v pamäti i vďaka role v slovenskej komédii Pacho, hybský zbojník (1975) v hlavnej úlohe s hercom Jozefom Kronerom. Zahrala si tiež v televíznych filmoch Ťapákovci (1977), Horacius (1980), Pasca (1981), Chrobák v hlave (1983), Smrť s fotografiou (1987), Mastný hrniec (1991), Gendúrovci (1994) a v televíznych seriáloch ako Leto s Katkou (1975), Odsúdené (2009 - 2010) a ďalších.
Dnes si so svojimi životnými skúsenosťami sympatická Bratislavčanka želá už len jedno. „Ja som bola vždy patriot, kvôli tomu som išla aj do politiky, a nikdy som nemyslela na seba, ani teraz nie... Strašne si želám, aby toto naše Slovensko malo zmysel. Šíri sa totiž myšlienka, že nebolo vôbec dobré, že sme sa osamostatnili... Roky nám dokonca tvrdili, že slovenčina je len nárečie. Pritom je to presne naopak, lebo slovenčina je ústredný jazyk všetkých slovanských jazykov. Nebudeme to mať ľahké, no to sme nemali nikdy a ja skrátka v tento národ verím. Možno som smiešna a naivná, ale tak som bola vychovaná,“ uzavrela herečka, ktorej v januári 2013 udelil prezident SR Ivan Gašparovič Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry. Za rozhlasovú hereckú tvorbu získala zároveň Cenu Janka Borodáča, Krištáľovú ružu a ďalšie pocty.
