BRATISLAVA - Pavol Mikulík bol skvelým hercom, no do jeho osobného i umeleckého života kruto zasiahla cievna mozgová príhoda. Napriek tomu sa nikdy nevzdal. Jeho heslo znelo: Vydržať! Jeho nezlomná vôľa nám môže byť stále príkladom...
Pavol Mikulík by dnes oslávil 74. narodeniny. Bol dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla (SND), Divadla na korze a členom činohry Divadla Nová scéna v Bratislave. Diváci si ho pamätajú aj vďaka účinkovaniu v mnohých televíznych inscenáciách, ale aj filmoch ako napríklad Južná pošta či Tisícročná včela.
Pavol Mikulík sa narodil 2. marca 1944 v Prešove. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvoval v roku 1965. Do roku 1968 bol členom Činohry SND, neskôr členom Divadla Na korze a členom činohry Divadla Nová scéna v Bratislave. Na Novej scéne pôsobil v rokoch 1977-1980 vo funkcii umeleckého šéfa. V roku 1984 začal prednášať na VŠMU, od roku 1987 ako docent, v roku 1990 zastával funkciu prorektora VŠMU.
S herectvom začínal už ako sedemročný chlapec v Detskej rozhlasovej dramatickej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv. Ako dospelý ukázal veľa hereckej tvorivosti najmä na doskách divadla. Hral úlohy lyrické, ironické, groteskné a sugestívne, aj tragické postavy. Účinkoval napríklad v Troch sestrách, Richardovi III., Smrti obchodného cestujúceho a ďalších predstaveniach.
Pravidelne účinkoval v rozhlase, v televíznych inscenáciách, vo filme a v dabingu. V archíve Rozhlasu a televízie Slovenska, je približne 500 filmov a inscenácií, kde hral. K najznámejším filmom, v ktorých sa predstavil patria Tisícročná včela (1983) a Perinbaba (1985). Stvárnil postavy aj v ďalších tituloch, napríklad Zbojníci (1978), Úsmev diabla (1987), Južná pošta (1987), Správca skanzenu (1988) alebo Šípová Ruženka (1990).
Po rozsiahlej cievnej mozgovej príhode, ktorá ho postihla v roku 1993, ochrnul. Žil v bratislavskom penzióne Leberfinger, ktorý vybudoval tiež herec a podnikateľ Ľubo Roman. Snažil sa však zapájať do života. V roku 2003 mu vyšla knižka príbehov zo života hercov pod názvom A just nie! a pripravil aj knižku Recepty Paľa Mikulíka (2001).
Vyše desať rokov bol Pavol Mikulík symbolom nezlomnej ľudskej vôle vzdorujúcej ťažkému osudu. Jeho osobné krédo "vydržať", s ktorým žil po mozgovej príhode a ďalších zdravotných problémoch na invalidnom vozíku, bolo aj replikou jeho poslednej divadelnej postavy s podobným osudom - Jaspera v hre Simona Graya Na konci hry. V roku 2000 hru uviedli v divadle Malá scéna v Bratislave, režíroval a Pavlovi ju "na telo" ušil jeho brat Peter Mikulík. Za stvárnenie Jaspera dostal Pavol Mikulík v roku 2000 ocenenie Krištáľové krídlo. Pavol Mikulík zomrel 27. novembra 2007 vo veku 63 rokov v Bratislave na zlyhanie srdca.
