BRATISLAVA - Uznesenie, ktorým Národná rada SR zruší amnestie Vladimíra Mečiara z roku 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi, je už pripravené. Potvrdil to líder koaličného Mostu-Híd Béla Bugár s tým, že poslanci by chceli pristúpiť k jeho schvaľovaniu v rámci tretieho týždňa 14. schôdze NR SR, ktorá pokračuje od utorka (4.4.).
Najskôr však musí prezident SR Andrej Kiska podpísať zmenu Ústavy SR, ktorá dáva parlamentu kompetenciu protiprávne amnestie rušiť. "Už som videl vyčistený návrh uznesenia. Je to vládny návrh uznesenia, ale o ďalšom postupe budeme rokovať. Nie sme úzkoprsí, nám záleží na výsledku. Úžitok z toho musí mať spravodlivosť," deklaroval Bugár. Aby sa o uznesení začalo rokovať, musí o to požiadať aspoň 30 poslancov.
Na jeho schválenie je potom potrebných minimálne 90 hlasov. Ak plénum amnestie takýmto uznesením zruší, preverí ho ešte Ústavný súd SR, a to do 60 dní. Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) sa odvolal na predbežnú správu z paláca, podľa ktorej sa Kiska chystá podpísať novelu ústavy až v utorok. "Dúfam, že je to omyl, táto správa, a ak by to mal byť problém z hľadiska prepravy, tak sme ochotní poskytnúť technickú podporu, aby prezidentská kancelária podpísala tento zákon čo najskôr," odkázal.
Rokovaniu predchádza ešte jeden návrh
Rokovaniu o amnestiách však bude predchádzať návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dielne ministerstva hospodárstva. Vláda schválila právnu normu v stredu (29.3.) a parlamentu navrhuje prijať legislatívu v skrátenom konaní. Hlavnou myšlienkou zákona je oddeliť funkcie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a predsedu Regulačnej rady ÚRSO, ako aj zmeniť spôsob obsadzovania orgánov regulačného úradu. Kým doteraz menoval a odvolával šéfa ÚRSO na návrh kabinetu prezident republiky, po novom to má robiť iba vláda.
Skrátené konanie vysvetľuje rezort hospodárstva potrebou uplatňovania nových pravidiel pre inštitucionálnu stránku ÚRSO a cenového konania v dostatočnom časovom predstihu pred termínom predkladania cenových návrhov. Takto sa má zabrániť možnosti vzniku značných hospodárskych škôd.
V rámci zostávajúceho programu 14. schôdze musia poslanci otvoriť ešte 29 bodov, prevažne ide o opozičné návrhy zákonov. Je medzi nimi aj koaličný návrh na zmenu Ústavy SR, ktorým chce SNS chrániť slovenskú pôdu pred špekulatívnym výkupom. Opozičné hnutie OĽaNO-NOVA chce zase zaviesť povinné zverejňovanie majetkových priznaní aj pre starostov, primátorov a komunálnych poslancov. Tí síce musia referovať o svojom majetku, ale či sa podrobnosti dozvie aj verejnosť, je len na nich.
Na programe budú aj správy Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2016. Andrej Danko tiež bude musieť vyčleniť priestor na mimoriadne rokovanie pléna, na ktorom chcú opoziční poslanci vysloviť nedôveru ministrovi práce Jánovi Richterovi (Smer-SD) pre kauzu Čistý deň.
Prvú upresnila druhá
Prvá z amnestií, ktorú udelil predseda vlády SR a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar tretieho marca 1998, sa týkala trestného činu zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia z augusta 1995, ako aj neúspešného referenda, v ktorom mali občania rozhodnúť o vstupe Slovenska do NATO a priamej voľbe prezidenta SR. "Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997," uvádza Článok V. dokumentu. Referendum z mája 1997 pôvodne obsahovalo štyri otázky, konkrétne
"Ste za vstup SR do NATO?", "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?", "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" a "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?". Vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči však nechal vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval uznesením Ústavného súdu SR o tom, že príloha štvrtej otázky je v rozpore so zákonom. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že referendum bolo zmarené v dôsledku nedistribuovania lístkov so štyrmi otázkami.
Nasledujúci Článok VI. deklaroval: "Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny". Následne, siedmeho marca "v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998" vydal predseda vlády upresňujúce rozhodnutie, ktoré uvádzalo: "Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995".
V súvislosti s návrhom na zrušenie spomenutých amnestii sa hovorí aj o úmysle zrušiť aj milosť, ktorú bývalý prezident Michal Kováč udelil v decembri 1997 svojmu synovi Michalovi Kováčovi mladšiemu v súvislosti s kauzou Technopol. Svoje rozhodnutie vtedy prezident odôvodnil tým, že predlžovanie trestného stíhania nevedie k zisteniu pravdy a prípadnému spravodlivému potrestaniu vinníkov, ale k zneužívaniu na politické ciele. Tým podľa prezidenta nie sú predpoklady pre nezávislé a objektívne dokončenie vyšetrovania a objektívny a spravodlivý výsledok.
