KIŠIŇOV - Podobne ako Ukrajina aj Moldavsko zakázalo vysielanie spravodajstva z ruských televízií. Vláda o zákone hovorí ako o nástroji v boji s kremeľskou propagandou a dezinformáciami.
Začiatkom februára začal v Moldavsku platiť zákon, ktorý zakazuje vysielanie spravodajských relácií z krajín, ktoré neratifikovali Európsku konvenciu o cezhraničnom vysielaní. Medzi ne patrí aj Rusko, o ktorom sa v súvislosti so zákonom hovorilo najčastejšie.
O boji s kremeľskou propagandou sa v Moldavsku vehementne diskutuje od roku 2015. Autorom zákona, ktorý má spoločnosť pred touto propagandou chrániť, je predseda vládnej Demokratickej strany Moldavska Vladimir Plahotniuc. Plahotniuc sa profiluje ako proeurópsky politik. V Moldavsku je okrem toho vnímaný ako veľmi vplyvný oligarcha, ktorý sa pohybuje aj v mediálnom biznise.
V roku 2015 prijal moldavský parlament zákon, ktorý ukladá všetkým mediálnym spoločnostiam zverejniť svoje vlastnícke štruktúry. Vďaka nemu vyšlo na povrch, že Plahotniuc vlastní štyri z piatich národných televízií a tri rádiá, čo podľa výskumníčky z amerického Inštitútu pre výskum zahraničných vzťahov Ally Rosci predstavuje 70 percent moldavského mediálneho priestoru. Vynárajú sa tak pochybnosti o Plahotniucových motívoch, ktoré stáli za presadením zákona.
Diskusia o ňom a jeho prijatie v parlamente vyvolalo v Moldavsku sériu zaujímavých zvratov.
Prezident Igor Dodon, ktorý je otvorene prokremeľský a netají sa svojimi antipatiami voči bližšej integrácii Moldavska k EÚ, totiž zákon odmietol podpísať a vrátil ho do parlamentu.
Parlament ho však opäť prijal bez zmien a Dodon ho opäť odmietol podpísať. Následne zasiahol ústavný súd, ktorý rozhodol, že Dodon nekonal v súlade so svojimi kompetenciami a prezidenta dočasne suspendoval. Zákon tak v januári 2018 mohol podpísať predseda moldavského parlamentu Andrian Candu. Takisto člen Demokratickej strany Moldavska.
Proti zákonu ostro okrem prezidenta Dodona vystupujú aj ďalšie významné politické proruské sily v Moldavsku, Dodonova Socialistická strana a Komunistická strana.
Prokremeľská Guvernérka Gagauzskej autonómnej oblasti Irina Vlahová oznámila, že zákon vo svojej zverenej oblasti rešpektovať nebude. Pokuty za jeho porušenie sa pohybujú od 40- do 70-tisíc moldavských lei. V prepočte od 1960 do 3500 eur. V prípade opakovaného porušenia sa pokuty môžu vyšplhať až do výšky 5000 eur.
Ruský parlament zákon označil za diskriminačný a protiruský. Kremeľ je presvedčený, že odporuje medzinárodnému právu a právu na voľný prístup k informáciám.
Moldavsko je krajina, v ktorej žije približne štvorpercentná ruská menšina. Ruštinou však podľa celonárodného prieskumu z roku 2014 bežne rozpráva 14,5 percenta ľudí.
V Moldavsku však bolo bežné, že ruské spravodajstvo a programy vysielali aj moldavské televízie. V krajine okrem toho vysielalo hneď niekoľko ruských kanálov ako napríklad Prvý kanál, RTR, NTV, REN TV a SNS.
Z prieskumu Inštitútu verejnej politiky z roku 2017 vyplynulo, že 43 percent obyvateľov Moldavska aspoň čiastočne sledovalo ruské mediálne zdroje a 54 percent ich vnímalo ako dôveryhodné. 62 percent obyvateľov označilo za obľúbeného zahraničného lídra Vladimira Putina. V roku 2009 podporovalo integráciu do EÚ 67 percent občanov, ale v roku 2016 už len 38 percent. Moldavsko tak predstavuje ideálnu pôdu pre šírenie kremeľskej propagandy.
Ukrajinské mediálne krízové centrum označuje okrem zmieňovaných televízií za ďalších producentov prokremeľskej propagandy aj moldavského prezidenta Dodona, neziskovky financované z Ruska, pravoslávnu cirkev či rôzne weby ako napríklad Sputnik.md, Pan.md (stránka ruských novín Panorama), Kp.md (stránka ruských novín Komsomolskaia pravda), Ntv.md (stránka ruského televízneho kanála NTV) či stránku Socialistickej strany Moldavska Actualitati.md, alebo stránku Gagauzskej autonómnej oblasti Gagauzinfo.md.
Spomínané ukrajinské centrum sa venovalo aj výskumu obsahu týchto webov. Prokremeľská propaganda sa na nich snaží využívať hlavne slabosti Moldavska, akými sú napríklad separatistické tendencie v Gagauzsku.
V prezidentských voľbách v roku 2016 jednoznačne podporovali Igora Dodona, ktorý podľa riaditeľky Asociácie nezávislej tlače Petri Makovejovej porazil svoju protikandidátku Maiu Sanduovú aj vďaka tejto podpore. Veľký vplyv mali vo voľbách aj fake news, ktoré mierili na Sanduovú. Jedna z nich tvrdila, že ak sa Sanduová stane prezidentkou, tak Moldavsko prijme 30-tisíc sýrskych utečencov.
Výskum webov odhalil podobné naratívy prokremeľskej propagandy, ktoré sú známe aj mnohým obyvateľom Slovenska a strednej Európy. Propaganda vykresľovala Európsku úniu ako spolok, ktorý sa rozpadá. Moldavská vláda mala byť riadená zo zahraničia. NATO sa podľa nich pripravovalo na vojnu proti Rusku, alebo ak Moldavsko nezmení svoju proeurópsku orientáciu, tak dopadne ako Ukrajina.
Na spomínaných päť ruských televíznych staníc, ktoré pôsobili v Moldavsku, sa sústreďoval výskum Asociácie pre nezávislú tlač a Centrum nezávislej žurnalistiky z marca a apríla 2017. Prvá fáza výskumu trvala od 27. marca do 10. apríla. Druhá od 11. do 26. apríla. Koordinátormi výskumu boli Petru Makovej a Nadine Gogu.
Okrem opisu základných naratívov sa výskum zaoberal aj manipulatívnymi technikami týchto televízií.
Medzi najčastejšie presadzované témy výskum zaradil antiukrajinské, antieurópske a antizápadné príspevky. Naopak o Rusku televízie referovali prevažne pozitívne.
Klasickým príkladom dezinformácie, v ktorej je spojený antieurópsky a proruský naratív, je správa, o ktorej sme písali aj my. Pomocou skreslenia reálnych čísel obchodu so zeleninou v prospech Ruska sa snažila vytvoriť dojem, že Moldavsko nemá z asociačnej dohody s EÚ veľké výhody a naopak, že dôležitejším ekonomickým partnerom je práve Rusko.
Autorky výskumu tvrdia, že vďaka nemu sa podarilo identifikovať aj niekoľko najvyužívanejších manipulatívnych a propagandistických taktík. Patrili medzi ne napríklad:
- skreslená prezentácia udalostí,
- zhoršovanie faktov,
- jednostranná prezentácia podľa jedného zdroja,
- selekcia informácií,
- manipulácia fotkami a obrázkami.
Napríklad Prvý kanál často využíval konštatovania ako „Ukrajina je slabá, rozpadá sa a klame“, „Ukrajina je pohltená v chaose“, „Boh je na ruskej strane“, „Rusko by malo byť voči Ukrajine agresívnejšie“, „Európa slabne“.
Aj v druhej fáze autorky opísali niekoľko manipulatívnych techník:
- selektívne a nevyvážené prezentovanie faktov,
- selektívne citovanie zdrojov,
- nálepkovanie,
- prezentovanie názorov ako faktov,
- prezentovanie informácií iba z jedného zdroja.
Podľa autoriek boli nevyvážené aj televízne debaty, ktorým chýbal názorový pluralizmus. Pozývaní boli väčšinou len hostia z rovnakého názorového spektra. Ak aj nejaký hosť prezentoval názory odlišné od prokremeľských naratívov, tak sa rýchlo stal terčom urážok a útokov.
Charakteristickým znakom prokremeľskej propagandy v Moldavsku je aj využívanie vojnovej terminológie a častých zmienok o armáde a vojne.
Projekt realizujeme v rámci spolupráce s portálom Antipropaganda.sk.
