Predstavte si, že vám niekto z diaľky ukazuje v dvoch dlaniach citrusové plody rovnakej veľkosti a farby. V jednej pomaranč, v druhej mandarínku. Ak chce, oklame vás. Bude vás presviedčať, že v ľavej dlani má pomaranč, aj keď je to mandarínka. Kým nepoloží oba plody pred vás, alebo sa aspoň nepriblíži na rozoznateľný dohľad, nemôžete vedieť, že klame.
Keby taký človek ešte z väčšej vzdialenosti ukazoval žlté jabĺčko a citrón, opäť by ste zrejme tieto dva kúsky ovocia nerozpoznali. A on by zase mohol klamať – teraz, že jablko je citrusový plod.
Ešte väčšia vzdialenosť by klamárovi umožnila zakričať, že červené jablko je paradajka. Vydávať ovocie za zeleninu…
Podobne to býva s niektorými informáciami. Obrazne povedané – autor bude tvrdiť, že ak je niečo oranžové, určite je to pomaranč. Ak je čosi žlté, istotne je to citrón. A stopercentne ide o paradajku, pretože čo iné to môže byť, keď má červenú farbu.
Polopravdy. Vety vytrhnuté zo súvislostí. Prekrútené fakty. Informácie, ktorú majú podobu želania, ale sú vydávané za skutočnosti. Obchádzanie údajov, ktoré nezapadá do podoby zavádzajúceho textu. Malé lži, až veľké klamstvá. Stručne povedané: účelové dezinformácie. Tak vyzerajú mnohé texty v médiách, ktoré o sebe vznešene tvrdia, že sú „alternatívne“.
Navonok pôsobia dôveryhodne. Časopis Zem a vek vychádza na takom papieri, že jeho kvalitou môže konkurovať drahým módnym mesačníkom. Webové stránky Hlavné správy majú pútavú grafiku, a hemží sa to na nich reklamami známych firiem, čo nepriamo môže podvedome vyvolávať pocit dôveryhodnosti. Podobne sa to dá povedať o Slobodnom vysielači (ten je aj v rozhlasovom éteri). Podobne je to aj so Sputnikom, ktorý síce nie je v slovenčine, ale je ľahko dostupný pre ľudí na Slovensku, pretože má jednu z jazykových verzií v češtine.
Mimochodom, Sputnik uvádza o sebe to, čo spája zmienené médiá: ,,Agentúra vypĺňa unikátnu medzeru dodávateľa alternatívneho spravodajského obsahu.“ ,,Médiami zamlčané informácie,“ píše o svojom obsahu Zem a vek.
Akému cieľu v skutočnosti slúžia takzvané alternatívne médiá s pôsobnosťou na Slovensko? Nielenže odsudzujú NATO vrátane zahraničnej politiky USA, ale dokonca už pridali spochybňovanie slovenského členstva v EÚ. Naopak, vidinu správnej budúcnosti vidia v Rusku. Šíria dezinformácie a lži v službách propagandy.
Aké sú dôveryhodné médiá a ich opak
Takzvané alternatívne médiá majú tendenciu pasovať sa za jediný správny zdroj informácií. Lenže ak by to bola pravda, dodržiavali by to, čo pre nezávislú žurnalistiku v demokratickom svete platí odnepamäti. Čiže to, čoho sa pridŕžajú tradičné médiá.
Vyváženosť, overovanie, či je niečo faktom, ale aj schopnosť priznať si chybu, či taký podstatný detail, ako je rešpektovanie medzinárodného práva – niekoľko príkladov, ktorými sa riadia dôveryhodné médiá.
Vyváženosť?
Tradičné médiá nie sú jednostranné. Prinášajú pohľady z rôznych strán. Neposkytnutie priestoru na vyjadrenie je jednoznačné nadŕžanie niekomu. Nepolitický príklad – v dôveryhodnom texte o veľkom stavebnom projekte nájdete názory developera, ochrancu životného prostredia, mesta, či príslušného štátneho orgánu. Čiže nie iba pohľad jednej zo strán. A teraz naopak – všimli ste v tzv. alternatívnych médiách, ktoré sa vyžívajú najmä v politických polopravdách, čo je vlastne šírenie dezinformácií, či ponúkajú vyváženosť? Napríklad texty o posilňovaní východného krídla NATO bývajú interpretované tak, že Rusko čelí hrozbe zo Západu, ale vysvetlenie tohto kroku chýba. Objasnenie podložené údajmi, že Rusi koncentrujú väčšie počty vojakov, robievajú veľké manévre, nebezpečne sa opakovane približujú k aliančným vojenským lietadlám, že atmosféra bezpečia nie je po anexii Krymu trvácna.
Overovanie, či je niečo faktom?
Zisťovanie, či je nejaká informácia pravdivá, je veľmi dôležitá vec, pretože v opačnom prípade sa vytvára priestor na prekrúcanie reality, konšpirácie či klamstvá. Možno ste sa napríklad stretli so „zaručenou“ správou, že Američania premaľovali svoje vojenské lietadlá, aby sa podobali na ruské a bombardovali Sýriu, aby na Moskvu zvalili vinu za zabitie civilistov. Autorom, ktorí automaticky prevzali toto tvrdenie, pritom stačilo osloviť americké veľvyslanectvo so žiadosťou o stanovisko. Lenže v éteri sa hneď šírila lož. Overovanie sa prelína s poctivou prácou poskytnúť priestor dotknutej strane. Opak sa stáva zamlčiavaním faktov, čo vedie často až ku klamstvám.
Schopnosť priznať si chybu?
Mýliť sa je ľudské, no následne je správne o tom informovať. Dôveryhodné médiá sa nehanbia uznať si omyl. V dôveryhodných novinách vychádzajú opravy alebo spresnenia publikovaných textov, neraz s poukázaním aj na malý prešľap. Podobne na dôveryhodných weboch býva napríklad na začiatku alebo na konci textu upozornenie o oprave nejakého chybného údaju v pôvodnej verzii. Koľkokrát ste sa, naopak, stretli s takýmto postupom v takzvaných alternatívnych médiách? Pritom veľakrát nemôže uniknúť ich pozornosti upozornenie, že zverejnili niečo, čo sa nezakladá na pravde. Ich mlčanie je potom fakticky vedomé stotožnenie sa so zámerom pestovať šírenie dezinformácií.
Rešpektovanie medzinárodného práva?
Zaujímavý detail v časoch propagandy. Konkrétne: takzvané alternatívne médiá píšu o „Doneckej ľudovej republike“ a o „Luhanskej ľudovej republike“, ako keby to boli medzinárodne uznané štátne útvary; respektíve ich už uvádzajú ako ,,Novorusko“. Takto ich však nazývajú len médiá v Rusku, inde vo svete nie. Tradičné médiá im dávajú prívlastok „takzvané“ alebo „samozvané, pretože ich vyhlásenie bolo hrubým porušením medzinárodného práva, v ostrom protiklade s ústavou Ukrajiny.
Jasné vlastnícke pozadie?
Medzi ďalšie znaky dôveryhodných médií patrí ich jasné vlastnícke pozadie. Nestávajú sa sluhom nejakej ideológie alebo štátneho záujmu, tobôž zahraničnej krajiny, ako je to badať, naopak, u tzv. alternatívnych médií. Dôveryhodné médiá sa riadia kódexom novinárskej etiky.
Práca poctivých médií sa vyhýba skresleným informáciám. Nevytrhávajú veci zo súvislostí, nevyberajú si len to, čo by im takpovediac malo vyhovovať – pretože sú opak takzvanej alternatívy. Možnože zaujímavo a lákavo znejúceho slova, za oponou ktorého sa však v mediálnom ponímaní skrývajú polopravdy, dezinformácie, lži.
Ako ich rozoznať
Skúste sa presvedčiť sami na nejakom texte v tzv. alternatívnom médiu, či obsah zodpovedá požiadavkám na tradičnú žurnalistiku. Pohľadajte na inde na webe rovnakú tému.
Obrazne povedané môžete zistiť, že ak vám najprv niekto tvrdil, že ak niečo červené je paradajka, prídete na to, že je to čosi úplne iné a chutí kyslo či slano, alebo dokonca je to hnilý plod. Čiže ako skutočná chuť dezinformácií a propagandy.
Projekt realizujeme v rámci spolupráce s portálom Antipropaganda.sk.
