Nie je to čarovný prútik, no je jedným z pomocníkov, ktorý vám pomôže „zodvihnúť kútik.“ Reč je o vitamíne D, ktorý sa síce skloňuje často, no len málokto vie, ako ho efektívne získať a prečo toľko ľudí v našich končinách trpí jeho nedostatkom.
Z množstva štatistík a meraní vyplýva, že nedostatok vitamínu D má viac, ako miliarda ľudí na svete a o niečo horšie sú na tom paradoxne ženy. V niektorých podkladoch nájdete aj hrozivé informácie o tom, že svet trpí pandémiou nedostatku vitamínu D. Príčinou je fakt, že patrí medzi esenciálne vitamíny, ktoré si naše telo nedokáže vyrobiť samé. Sme preto plne odkázaní na jeho dodávanie z externých zdrojov. Aby tých komplikácií nebolo málo, je to jeden z tých štyroch vitamínov, ktoré nie sú rozpustné vo vode, ale iba v tukoch. To preložené do praktickej reči znamená, že potrava bohatá na vitamín D musí obsahovať dostatočný podiel tukov, aby bolo naše telo schopné tento vitamín vstrebať a použiť na procesy, pri ktorých zohráva kľúčovú úlohu.
Určite ste už čítali alebo počuli aj to, že je to vitamín „zo slnka“ alebo slnečný vitamín. So slnkom naozaj úzko súvisí, aj keď priamo z neho nie je. Vďaka UV žiareniu totiž na chemickej úrovni dochádza k premene provitamínu D na vitamín D, ktorý vieme využiť. Logicky z toho vyplýva, že ľudia žijúci v oblastiach s vysokým počtom slnečných hodín a dní počas roka sú na tom z pohľadu množstva vitamínu D lepšie, ako tí, na ktorých sa slnko usmieva menej. Slovensko sa radí medzi krajiny s pomerne nízkym počtom slnečných hodín a dní v roku.
Najslnečnejšia časť (Podunajská nížina a južné oblasti Slovenska) má ročne podľa meraní www.shmu.sk len niečo okolo 1900 slnečných hodín. Číslo sa zdá na prvé počutie vysoké, no v prepočte je to len niečo okolo 5 hodín denne. Odrátajte zimné mesiace, kedy sa slnko neukáže aj celé týždne a vyjde vám z toho, že slnečný svit je koncentrovaný do jarných, letných a jesenných mesiacov. V zime sme takpovediac „na suchu“- a to platí hlavne pre vitamín D. Nehovoriac o oblastiach ako Kysuce, Orava a Nízke Tatry, kde je hodín slnečného svitu ešte menej. (cca. 1600).
Podstatnú úlohu hrá aj to, koľko zo spomínaných „slnečných hodín“ príde naša pokožka do priameho kontaktu so slnečnými lúčmi, ktoré zodpovedajú za syntézu vitamínu D. Počas 30 minútového opaľovania vie ľudské telo vyrobiť cca. 40 IU vitamínu D, ale to len za predpokladu, že si pokožku nechránime faktorom vyšším, ako 8 – čo, povedzme si, nie je najlepší nápad v súvislosti s negatívnymi účinkami UV žiarenia, ktoré porušená ozónová vrstva nefiltruje tak, ako by mala. Väčšina našich aktivít bez ohľadu na ročné obdobie navyše prebieha v interiéri. Do auta alebo MHD, do práce, z práce do auta alebo MHD a sme vo večerných hodinách, kedy intenzita slnečného žiarenia a aj jeho pozitívne účinky na syntézu vitamínu D klesajú. Je vám to povedomé?
Ja mám D-čka dosť! Naozaj?
Nemalú úlohu zohráva aj stravovanie. Bohatými zdrojmi vitamínu D sú mastné ryby, červené mäso, vaječné žĺtky a potraviny, ktoré sú vitamínom D obohatené (mliečne výrobky, cereálie). Vegáni a vegetariáni získajú vitamín D z húb, tofu, mandlí a mandľového mlieka, datlí, kvasníc, kokosu, kakaa ale aj z pomarančovej šťavy. No ruku na srdce, kedy ste si naposledy dali kvalitnú morskú alebo sladkovodnú mastnú rybu, dobré hovädzie získané zo zvierat, ktoré svoj život prežili na slnečných pastvinách (áno, platí u nich to isté pravidlo syntézy vitamínu D ako u nás, ľudí) alebo zjedli 100 g. na slnku sušených lesných hríbov?
V spomínaných 100 g. lesných húb je okolo 450 IU vitamínu D, v rovnakom množstve lososa ( v divokého v našich končinách nedúfame, väčšina dostupných je z chovov) je okolo 250 IU vitamínu D. Vaječný žĺtok má okolo 30 IU „déčka“ a mohli by sme pokračovať vymenovávaním predpokladaného obsahu vitamínu D v ostatných potravinách. Háčik je však v tom, že denne by sme mali prijať okolo 1000 IU tohto vitamínu.
Ako si pomôcť?
Brať déčko celoročne je dobrý nápad, v zimných mesiacoch je to priam povinnosťou pre každého, kto si chce zachovať pevné zdravie a dobrú náladu. Vitamín D sa podieľa na zhruba 200 chemických procesoch v organizme, no najvýznamnejší je jeho vplyv na vstrebávanie vápnika a fosforu, čo súvisí so zdravím zubov, kostí a svalov. Vplýva tiež na správne fungovanie imunitného systému a novšie zistenia jeho nedostatok dávajú do súvislosti aj so symptómami depresie, sezónnej depresie či so zmenami nálad a pocitom celkového vyčerpania. Ak dlhodobo pociťujete úbytok energie, svalovú slabosť a bolesti pohybového aparátu, infekcie, dlho sa tiahnuce choroby, vypadávajú vám vlasy, zle sa vám hoja rany a kolísanie nálady od zlej k horšej je váš chlieb každodenný, zaraďte do svojho jedálnička viac potravín s obsahom vitamínu D, doprajte si pobyt na čerstvom vzduchu a slnečné lúče, ak je to len trochu možné a dopĺňajte vitamín D pravidelne výživovými doplnkami. Vyskúšajte aj vy Maxi Vita Vitamín D3 od značky Vitar, ktorý obsahuje už spomínaných 1000 IU tohto životodarného vitamínu, čím pokryjete svoju dennú dávku. Nemusíte sa báť popritom konzumovať aj potraviny s jeho obsahom – predávkujete sa ním len sotva. Príznaky jeho prebytku by ste začali pociťovať až pri dávke vyššej ako 10 000 IU denne.
- reklamná správa -
