Od študentskej inscenácie k unikátnemu divadelnému predstaveniu. Na koho to slovo padne prináša terapeutickú dávku humoru už takmer štvrťstoročie

(Zdroj: Indy photo, Stanka Obložinská)

Stretnú sa talent, kvalitný humor a herecký kumšt. Zmixujú sa a úspešne rozdelia do piatich naturelov. Vytvoria tak jedinečnú pečať charakterov, ktoré nás rozosmievajú aj nútia zamyslieť sa už takmer dvadsaťpäť rokov.

Reč je o jedinečnej a stále živej téme hry Na koho to slovo padne. Perom maďarského režiséra Gábora Görgeya a v podaní výborných, slovenských hercov. Marián Miezga a.k.a mafián Cuki z Leopoldova, Lukáš Latinák hejže národovec Martin Pohánka z Repkoviec, Juraj Kemka alias urečnený bonzák K. Müller so zápalom močového mechúra, Vladimír Kobielsky sťa Urodzený aristokrat a Róbert Jakab ako Intelektuál Pekár. Táto pätica dodáva predstaveniu šťavu, istú dramatiku, vhľad, ale aj nadhľad.

Zobraziť galériu (5)

(Zdroj: Indy photo, Stanka Obložinská)

Inscenácia príde za slovenským publikom aj toto leto a na jeseň. Tešiť sa môžu v Banskej Štiavnici, Liptovskom Mikuláši, Žiline, Martine, Seredi, Šamoríne, Košiciach a v Prešove.

Pri sledovaní hry Na koho to slovo padne si v niektorých momentoch nebudete istí, či si hru zvolili herci, alebo si hra vyvolila ich. Jednotlivé postavy úžasne zarezonujú a vtiahnu do deja tak, že sa po chvíli budete cítiť súčasťou partie. „Podľa mňa si nás tá hra našla. Asi to tak už bolo niekde dopredu zapísané, že to takto má byť,“ vyznal sa nedávno Juraj Kemka. Pravda je však ukrytá v inom príbehu. „Kedysi som robil kulisára v martinskom divadle. Tam sa predstavenie hrávalo v podaní pánov F. Výrostko, J. Kožuch, M. Horňák, M. Gazdík a Š. Halás. Bol som sa na to párkrát pozrieť a zaujalo ma. Potom, na škole, to už malo rýchly spád. Maťo Huba skúšal s dievčatami predstavenie Orchester a my sme tak trošku nevedeli, čo natrénovať. Tak sme sa s Petrom Mankoveckým chopili práve tejto hry,“ rozpovedal Juraj Kemka. Martinčania v tom čase poznali inscenáciu pod názvom Ide pešek okolo.

Zobraziť galériu (5)

(Zdroj: Indy photo, Stanka Obložinská)

Študentské predstavenie však neostalo len pri pôvodnom zámere. Pečať úspechu si so sebou nesie už takmer štvrťstoročie. „Našou ambíciou bolo urobiť iba inscenáciu v 3. ročníku na VšMU. My sme si, akoby Vladko povedal, „zavoňali“ a fungovalo nám to spolu. Neskôr sme spoločne pokračovali aj na základnej vojenskej službe v Armádnom umeleckom súbore, kde sme si toto predstavenie so sebou preniesli. Časom sme sa rozhodli pohľadať mu priestor a divadlo Astorka nás prichýlilo,“ nechal sa počuť Lukáš Latinák.

V predstavení sa presúva zbraň ako obdoba sily a vlády od jednej postavy k druhej. V polke hry sa začne skloňovať aj kľúč, čo je znamením slobody. Ten, kto aktuálne drží revolver je predstaviteľom absolútnej moci. „Pocit sily vždy vyplavuje charaktery. Zrazu sa prejavia hraničné veci. Týmto spôsobom zistíme, že každý jeden z pätice uväznených v protiatómovom kryte je istým spôsobom monštrum,“ zamyslí sa Vladimír Kobielsky.

Zobraziť galériu (5)

(Zdroj: Indy photo, Stanka Obložinská)

Hra vytrvalo križuje celým Slovenskom. Taktiež zožala úspech v USA, Austrálii, Maďarsku, či vo Francúzsku. Dokonca samotný autor Gábor Görgey bol na predstavení v Bratislave. „Áno, pán autor nás bol pozrieť celkovo trikrát. Dvakrát v Bratislave a jedenkrát na predstavení v Budapešti. Žiaľ, nedávno zomrel, dožil sa 94 rokov. Bol to mimoriadne skvelý chlapík, vitálny človek, bonviván a v minulosti aj ministrom kultúry. Po našom predstavení sa vyjadril, že ho úspech síce veľmi teší, keďže sa predstavenie hráva po celej Európe. Na druhej strane je to smutné, pretože téma je stále akoby aktuálna. Vidíme to aj dnes,“ dodáva Marián Miezga. „Ako autor sa tomu tešil, ako občan bol znepokojený,“ úderne dopovie Lukáš Latinák.