V poslednom období sa asi väčšina z nás stretla s rôznymi správami a apelmi týkajúcimi sa udržateľnosti, znižovania emisií oxidu uhličitého (CO₂) či s pojmami ako uhlíková neutralita a uhlíková stopa. Všadeprítomná a často opakovaná téma, ktorá nám je však podávaná väčšinou veľmi globálne. Mnoho ľudí má však dojem, že ide o niečo vzdialené, abstraktné, niečo, čo sa ich ani veľmi netýka a nemôžu to aktívne ovplyvniť. Preto sa dnes pozrieme na tému detailnejšie.
Nárast priemernej teploty neveští nič dobré...
Určite aj vy badáte, ako sa za posledné roky začína meniť klíma a počasie vo vašom okolí. Letá bývajú teplejšie, zimy miernejšie a jar a jeseň akoby sa vytrácali. Niektoré oblasti na Slovensku bojujú pravidelne so suchom a nedostatkom dažďov a okolitá krajina sa začína meniť.
Priemerná teplota sa zvyšuje, čo negatívne ovplyvňuje naše životy. Hlavne pre starších ľudí sa stávajú letné mesiace až život ohrozujúce, keď vďaka dlhotrvajúcim extrémne teplým dňom a prehriatiu organizmu kolabuje čoraz viac ľudí. Ohrozené sú aj zvieratá.
Toto všetko je spojené s nárastom skleníkových plynov v atmosfére, s takzvanou uhlíkovou stopou a hromadením CO₂ v ovzduší, čo má za následok, že sa nám umelo otepľuje celá planéta.
Ako je na tom Slovensko?
Oxid uhličitý sa prirodzene vyskytuje a vyskytoval na našej planéte odjakživa. Problém nastal, keď sa vďaka ľudskej činnosti začalo do atmosféry uvoľňovať také nadmerné množstvo, že ho naše ekosystémy nedokážu prirodzene pohlcovať, a tak sa hromadí vo veľkých koncentráciách v atmosfére. Tento proces spôsobuje obrovský problém pre stabilitu na zemi. Na Slovensku medzi najväčších producentov CO₂ patrí doprava, priemysel, energetika, budovy, poľnohospodárstvo či odpadové hospodárstvo.
Slovensko v znižovaní skleníkových plynov patrí v Európe k najúspešnejším krajinám, keďže sa nám od roku 1990 podarilo znížiť emisie o 44 %. V EÚ ich najviac produkuje Nemecko (22,5 %). Na porovnanie Slovensko sa podieľa na vypúšťaní CO₂ v EÚ len 0,9 percenta z celkového množstva produkovaných emisií.
V znižovaní emisií skleníkových plynov však musíme pokračovať. Kľúčovými opatreniami v energetike bude zvyšovať energetickú efektívnosť, rozvíjať obnoviteľné zdroje energie a znižovať spotrebu fosílnych palív. Do svojich životov a bežných činností by sme tiež mali zaradiť návyky a kroky, ktorými budeme všetci prispievať k znižovaniu uhlíkovej stopy. Popri tom môžeme pomáhať aj lesu.
Čo sa deje s oxidom uhličitým v našich lesoch?
Dostávame sa opäť k lesu. Drvivá väčšina z nás využíva les ako súčasť svojej psychohygieny. Oddávna nás fascinoval a približoval k prírode. Napriek tomu, že v ňom radi trávime voľný čas, veľakrát si neuvedomujeme, akú má svoju úlohu v pohlcovaní CO₂ či udržiavaní vody v krajine.
Každý strom počas fotosyntézy za pomoci slnečného žiarenia, vody a asimilačných pigmentov odčerpáva CO₂ zo vzduchu, premieňa ho na uhlík, ktorý potrebuje ako stavebný materiál (ukladá ho do biomasy) a do ovzdušia nám vypúšťa kyslík. Priemerný hektár nášho dospelého lesa takto dokáže na seba viazať niekedy až 150 ton uhlíka.
Lesy na Slovensku zaberajú 45 % celkového územia, pritom okolo roku 1900 bol podiel lesov na čísle 31 %. Slovensko sa týmto radí do prvej desiatky štátov v Európe s najvyšším podielom lesov.
Podľa údajov OECD slovenské lesy ročne pohltia 4 milióny ton uhlíkových emisií a v nadzemnej a podzemnej biomase tak viažu okolo 226 miliónov ton uhlíka. Podľa reportu National Inventory Report však Slovensko v roku 2019 vyprodukovalo viac ako 40 000 Gg ton ekvivalentu CO₂ (gigagram predstavuje 1 000 ton). Výskum predpokladá, že do roku 2025 to môže byť viac ako 44 900 Gg ton ekvivalentu CO₂. Vysádzanie a ochrana stromov teda má svoj význam, len vysádzanie stromov však, žiaľ, nestačí.
Čím starší les, tým väčšie množstvo absorbovaného CO₂
Musíme si však uvedomiť fakt: aj keď rozloha lesov na Slovensku rastie, ešte v roku 1990 dokázali zadržať lesy ročne až 9 miliónov ton CO₂, čo je o 5 miliónov ton CO₂ ročne viac, ako dokážu dnes.
Je to spôsobené miznutím starých prirodzených lesov na úkor umelých monokultúr. Strata prirodzených lesov je veľkým problémom, nakoľko práve staré lesy s bohatou pestrosťou druhov dokážu pohlcovať až 40-krát viac CO₂ ako mladé a chudobné monokultúrne lesy, ktoré sú väčšinou veľmi skoro vyťažené. Monokultúrne hospodárske lesy ľahko podliehajú veterným a lykožrútovým kalamitám a absentuje v nich biomasa z rozkladajúcich sa drevín, ktorá na seba takisto viaže významné percentá uhlíka.
Aj keď stromy treba sadiť všade, je nesmierne dôležité rozširovať na Slovensku práve lesné plochy v chránených územiach, kde platí tzv. bezzásahovosť. V hospodárskych lesoch je zas dôležité pristupovať k prírode blízkemu hospodáreniu – vysádzať druhovo rozmanité lesy, znižovať ťažbu, ponechať určité percentá stromov na dožitie či ponechať určité množstvo odumretých stromov na tvorbu prirodzenej biomasy, ktorá v sebe naďalej viaže uhlík.
Pridajme sa k cieľu EÚ vysadenia 3 miliárd nových stromov
Európska únia si dala za cieľ do roku 2030 vysadiť 3 miliardy nových stromov, ktoré výrazne pomôžu k biodiverzite a do budúcna tak zachytia viac CO₂ z ovzdušia.
Lesy sú tiež naším strategicky významným zdrojom vody – udržujú ju v prostredí. Pomáhajú tak vytvárať krajinu plnú života, zabraňujú prehrievaniu pôdy, eróziám, strate živín v pôde, ochladzujú prostredie a nahromadenú vodu používajú v boji proti suchu.
Vysádzanie stromov je nesmierne dôležité všade okolo nás. Čo najviac stromov potrebujeme dostať aj do našich miest, dedín, polí, záhrad, do okolia poľných ciest, cyklotrás, do kultúrnej a agrárnej krajiny, do blízkosti potokov, riek a parkov... Na stromy sa viaže množstvo rastlín a živočíchov, a tým sa zabezpečuje zdravé a stabilné životné prostredie, ktoré sa nebude prehrievať a vysychať a ktoré sa nám za túto starostlivosť mnohonásobné odvďačí.
K vysádzaniu stromov a aktívnej pomoci lesu môže prispieť každý z nás. Ak budeme stromy vysádzať v takom prostredí, kde bude zabezpečená ich ochrana – a teda v chránených oblastiach, vieme im garantovať dožitie v prirodzených podmienkach. Aktívne sa môžete zapojiť, či už prostredníctvom rôznych akcií pod záštitou občianskych združení a organizácií, s ktorými sa môžete vybrať vysádzať mladé stromčeky, alebo môžete finančne prispieť na obnovu lesov. Aj menšie sumy dokážu veľkú zmenu. Dôležité je chopiť sa akcie.
- reklamná správa -
