Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám, kde domáce násilie postihuje alarmujúcu pätinu žien. Ako situáciu ovplyvnila pandémia a ako vieme pomôcť sme sa rozprávali s Dr. Ivetou Schusterovou, výkonnou riaditeľkou občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia.
-Kde má vlastne domáce násilie korene a ako ho môžeme zastaviť?
Ak chceme prelomiť kruh násilia, musíme nájsť jasné logické argumenty na mnohé umelo živené falošné mýty o násilí nielen u konkrétnej ženy , ale aj v rámci celej spoločnosti. Mýty totiž slúžia na ospravedlňovanie násilníkov a pripisovanie viny obetiam.
Musíme si uvedomiť, že mnohé mýty o domácom násilí majú historicko-kultúrne pozadie, kde považujú násilie za bežnú súčasť vnímania konceptu mužskosti ako niečoho daného a osvedčeného, čo funguje ako autorita v rodine i spoločnosti. Historicky nadradené rozhodujúce postavenie muža bolo tak dlhé roky upevňované podriadeným tradičným rolovým statusom ženy.
- Aké sú vaše skúsenosti s domácim násilím v súčasnej dobe? Je naozaj pravda, že počas pandémie stúpol počet prípadov domáceho násilia?
Domáce násilie pandémia Covid-19 nevyhubila, násilie tu bolo a je žiaľ aj naďalej, sú len rozdiely v zaznamenaných počtoch o jeho výskyte medzi jednotlivými pandemickými vlnami. Zvýšený stres, napätie, obavy a ťažkosti v spojené so zamestnaním, finančnou neistotou, tiež nútené prerušenie kontaktov a sociálna izolácia v dôsledku karanténnych opatrení mohli viesť k zvýšeniu miery násilia v rodinách, kde už bolo násilie prítomné v minulosti a samozrejme v niektorých prípadoch viedlo tiež k vzniku nových prípadov domáceho násilia. Je pravda, že na našej Linke pomoci obetiam 0800/111 321 sme zaznamenali nárast volaní ohľadom domáceho násilia. Pre obete bola táto situácia ťaživá, neznáma, bez vidiny dohľadného konca.
Navyše, mnohé azylové domy neprijímali klientov, neboli pripravené na ich 14-dňové izolovanie v osobitne vyhradených priestoroch pre karanténu. Skomplikovala sa aj pomoc polície, inštitút vykázania násilníka zo spoločného obydlia sa využíval len veľmi výnimočne.
-Ako postupovať, keď som vo vzťahu s násilníkom? Čo radíte ženám, ktoré sa na vás obrátia?
Ak nás niekto presvedčí svojim správaním, že je násilníkom – treba zo vzťahu odísť. Nehľadať povestné čriepky lásky z romantického obdobia ešte začínajúceho sa vzťahu „keď bol ten či tá, taký úžasný“, lebo to obeti násilia odchod od násilníka len zhorší. Ženy, ktoré nás oslovia v prvom rade potrebujú počuť, že to čo sa v ich vzťahu deje, nie je prirodzené, že to nie je niečo za čo by sa mali hanbiť a čo by mali skrývať, a najmä, že to nie je ich vina, čo je bežná rétorika agresora-násilníka. Je to potrebné povedať aj opakovane, lebo týraná žena, má tendenciu násilie zľahčovať. Napr. „Pre pár modrín predsa nerozbijem rodinu a nevezmem deťom otca!“ Jednoducho sa snažíme obeti ukázať, že na agresívne správanie partnera neexistuje žiadne ospravedlnenie, aj keď ony ich majú neúrekom.
- Máte nejaké rady pre ľudí, ktorých blízki či kamaráti zažívajú domáce násilie? Ako vedia takejto osobe pomôcť?
Najviac blízkym, ktorí prežívajú násilie pomôžeme tým, že sa netvárime, že sa nič nedeje, že vlastne nás sa to netýka a podobne, v duchu: „čo sa doma navarí, nech sa doma aj zje“ Tí čo zažívajú násilie prežívajú často zmiešané pocity, hnev, zlosť, odpor, strach, nenávisť, ale aj neistotu, pocity viny, sebaľútosti, bezbrannosti. Niekedy sú ticho a mlčia. Často až keď dotečie do pohára posledná kvapka – vyjdu ubití z úkrytu, a čo to načrtnú. Keď sa staneme pozorným, vnímavým poslucháčom pomôžeme obeti násilia usporiadať myšlienky, dostať zo seba strachy a obavy, podporiť zbytky zníženej sebaúcty a apelovať na prirodzenú dôstojnosť, ktoré ju uschopňujú k aktívnemu riešeniu situácie s násilníkom. Takáto podpora a poskytnutá dôvera sú neoceniteľné, lebo obeť prestáva byť sama, má človeka, ktorý ju podrží, je tam pre ňu, a ktorý ju môže usmerniť k hľadaniu odbornej psychologickej, sociálnej či právnej pomoci, možno spočiatku len anonymne. Niekedy stačí pomôcť obeti sa zorientovať v ponúkaných možnostiach a ďalšie kroky spraví už sama.
- Čo urobiť, keď začujem, že sa domáce násilie odohráva napríklad v susednom byte?
Overím si, či viem presne z ktorého susedného bytu? Môžem sa pokúsiť susede, susedovi zavolať a po pozdrave, prejaviť nevtieravo ochotu pomôcť. Všímam si pritom v akom je sused/ka rozpoložení. Ak násilie naberá na obrátkach treba ohlásiť násilie na polícii, a samozrejme stopnúť úvahy typu „čo ma do toho, mňa sa to netýka“ a podobne, ktoré sú na Slovensku veľmi časté. Pozitívom v pandemickom období bolo, že sa zvýšili telefonáty od ľudí z okolia obetí, ktorí chceli vedieť, ako obetiam pomôcť.
V bežnom živote v uvedenom prípade príde na miesto polícia, ktorá preverí situáciu, urobí zápis a môže páchateľa domáceho násilia vykázať zo spoločného obydlia na 10 dní, pričom páchateľ musí odovzdať kľúče a môže si zobrať len zopár osobných vecí. Obdobie vykázania slúži na to, aby obeť násilia vyhodnotila ďalšie kroky. Ak páchateľ obeť aj psychicky či fyzicky napadol, prípadne jej spôsobil zranenie a ona sa obáva o svoj život, môže podať návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré násilníkovi zabráni vstupovať a užívať spoločný byt, zakáže mu obeť kontaktovať akýmkoľvek spôsobom a obsahuje aj zákaz priblíženia k obeti na viac ako 10 metrov.
- Ako môžeme v tejto situácii pomôcť my všetci?
Byť vnímaví k svojmu okoliu, neodvracať zrak, ak sme svedkami násilia a snažiť sa pomôcť, alebo aspoň podporiť obete násilia.
Ak chcete pomôcť konkrétne nám, občianskemu združeniu Pomoc obetiam násilia, môžete tak urobiť ľubovoľným finančným darom na náš transparentný účet IBAN: SK37 8330 0000 0026 0206 0608 alebo na portáli ludialudom.sk.
- reklamná správa -
