Naši politici radi a často hovoria o potrebe dosiahnutia potravinovej sebestačnosti. Zaujímavé je, že o vajíčkach, v ktorých Slovensko dosahuje takmer stopercentnú sebestačnosť, sa hovorí menej. A už vôbec nie o tom, že napriek praktickej sebestačnosti, sa sem každoročne dovážajú tisíce ton vajec z Poľska, Holandska alebo Českej republiky. Tie svojou nízkou cenou úspešne konkurujú domácim producentom, ktorí zase svoju nadprodukciu musia vyvážať.
Slovensko v súčasnosti dosahuje ročnú produkciu vajec približne na úrovni 1 191 miliónov kusov (veľkochovy spolu s domácimi chovmi). Ročná priemerná spotreba vajec na jednu osobu sa odhaduje na 224 kusov, čo pri prepočte na počet obyvateľov znamená, že Slovensko dosahuje v produkcii vajec sebestačnosť na úrovni 97,5 percenta (zdroje: Štatistický úrad SR). Napriek tomu ročne dovezieme približne 3 tisíc ton vajec (najmä z Holandska, Poľska a Českej republiky) a naopak vyvezieme približne 4 tisíc ton.
Zaujímavé pritom je, že slovenské vajíčka nikdy nečelili škandálom s prebytkami fipronilu alebo antibiotík a nikdy nemali problém so salmonelózou alebo inými podobnými kauzami. Naopak, holandské alebo poľské produkcie sa takýmto škandálom v minulosti nevyhli. „Fakt, že Slovensko je v produkcii vajec prakticky sebestačné by sme si mali viac všímať, pretože je to dobrý príklad aj pre iné oblasti produkcie potravín“, hovorí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
Najväčším problémom slovenských vajec tak nie je ich kvalita (hygiena a kontrola sú prísne) a ani počet (ročná produkcia dosahuje 97,5 % našej spotreby), ale cena. Poľské, holandské, ale aj české vajcia vedia byť častokrát lacnejšie a nie všetky obchodné reťazce na Slovensku sú ochotné uprednostniť za každú cenu domácu kvalitu. Minimálne v prípade Holandska pritom nižšia cena nemôže byť spôsobená napríklad lacnejšou pracovnou silou.
„V segmente vajíčok neexistuje v Európe konkrétny typ dotácie na produkciu. Fungujú iba rôzne nepriame podpory, ktoré niektoré európske vlády autonómne pre svojich výrobcov vymýšľajú a tým im pomáhajú. Sú to rôzne úľavy, preplácanie rôznych úkonov, ktoré síce so samotnou produkciou vajec ako takých nemajú nič spoločné, ale producentom v celkovom meradle šetria náklady a tým pádom znižujú cenu. Na Slovensku nič také nemáme a ideme takpovediac za svoje,“ hovorí predseda predstavenstva firmy Babičkin dvor, a.s., Jaroslav Novák a dodáva, že naposledy registroval istú formu podpory pre tuzemskú produkciu vajec v roku 2011, keď boli podporované takzvané obohatené klietkové chovy nosníc.
Novákova firma sa postupne snaží preorientovať produkciu do podstielkového chovu. Takéto vajíčka sú síce drahšie, ale spotrebiteľský sentiment sa začína otáčať smerom k humánnejším spôsobom produkcie vajec. Novák je navyše aj presvedčený, že bez spomínaných nepriamych podpôr, ktoré využívajú producenti z iných krajín nie je klietkový chov nosníc v stredno a dlhodobom horizonte na Slovensku v súčasnej podobe udržateľný.
- reklamná správa -
