Liatie olova do vody (Zdroj: TASR)
BRATISLAVA – Naši prastarí rodičia verili, že sviatky okolo zimného slnovratu majú magickú moc. Keďže ich život bol bezprostredne spojený s pôdou a vrtochy počasia či choroby boli pre nich najobávanejšou hrozbou, snažili sa vývoj udalostí ovplyvniť a nakloniť vo svoj prospech rozličnými rituálmi a posvätnými úkonmi. My sme z nich vybrali tie najpodivnejšie.
- Počas Štedrého dňa nesmela do domu vkročiť cudzia žena, pretože to bolo považované za zlé znamenie.
- Na Štedrý deň sa nesmela vešať opraná bielizeň.
- Ak gazdiná chcela, aby jej sliepky celý rok dobre niesli, mala sa tajne vkradnúť do cudzieho dvora, nazbierať tam triesky a tie potom hodiť do vlastného kurína.
- Ak mali na dvore sliepky, gazdiná nesmela pri stole obsluhovať, aby sliepky ostali sedieť na vajciach.
- Gazdiná musela stihnúť napiecť vianočné pečivo ešte pred východom slnka, aby sa najbližší rok hospodarstvu darilo.
- Deti mali zakázané z vianočného pečiva pred večerou ochutnávať, aby nemali počas roka chrasty.
- Celý deň bolo zakázané zametať, aby sa z domu nevymietli mŕtve duše.
- V rámci sviatočného pôstu mali ľudia obmedziť aj pitie vody, aby ich po celý rok nesmädilo.
- Aby bola voda v studni po celý rok dobrá, zvykli do nej ráno na Štedrý deň hádzať soľ, orechy, chlieb či cesnak.
- Ľudia zvykli na Štedrý deň prestierať aj pre zosnulých predkov.
- Nohy vianočného stola naši predkovia v niektorých oblastiach Slovenska obtáčali reťazou, aby rodina ostala po celý rok pokope.
- Nikto nesmel počas večere sedieť oproti dverám do ulice, aby si poňho predčasne neprišla smrť.
- Pod štedrovečerným stolom bola v niektorých domácnostiach položená sekera. Naši predkovia verili, že ten, kto na ňu položí nohu, bude mať v nasledujúcom roku šťastie.
- Od stola nesmel nikto odchádzať, pretože by ho mohla postretnúť smrť.
Tradičný štedrovečerný stôl (Zdroj: TASR)
- V niektorých domácnostiach vkladali ľudia do orechových škrupín horiace sviečky a dávali ich plávať na vodu. Keď niekomu sviečka zhasla, znamenalo to smrteľné nebezpečenstvo.
- Slobodné dievky zvykli po večeri liať do vody rozžeravené olovo a podľa jeho tvaru si predpovedali budúcnosť.
- Dievča, ktoré sa chcelo do roka vydať, malo otcovi z lyžice uchmatnúť prvý opekanec a utekať s ním na dvor a tam ho nechať. Ak do rána zmizol, dievčina sa vydala.
- Ak mladá dievčina zašla po večeri k prasaciemu chlieviku, zabúchala na dvierka a prasa zakrochkalo, mala sa do roka vydať.
- Keď vyšlo slobodné dievča počas prípravy večere von na ulicu, malo stretnúť muža, za ktorého sa vydá.
- Dievča, ktoré vydržalo do Štedrej večere nič nejesť, sa malo vydať za dobrého muža.
Po večeri navštevovali domy koledníci (Zdroj: SITA)
