BRATISLAVA - Aj keď sa zdá, že počasie štrajkuje na Vianoce len počas posledných rokov, meteorologické výkyvy sa častokrát objavovali aj v minulosti. Dokazujú to merania Slovenského hydrometeorologického ústavu. Vedeli ste napríklad, že na Lomničáku padol absolútny rekord?
Obdobie vianočných sviatkov (24.-26.12.) nastáva síce takmer až mesiac po začiatku meteorologickej zimy, no vzhľadom na pomerne častý výskyt tzv. vianočného oteplenia (odmäku), počasie na Vianoce môže byť rok od roka krajne odlišné. Inak povedané, v našich klimatických podmienkach môžeme zažiť v tomto období tak treskúce mrazy a arktické dni (kedy teplota počas dňa nevystúpi ani nad -10 °C), ako aj teploty, ktoré sú typické skôr pre apríl. Rovnako by nás nemalo prekvapiť ani to, že závaly snehu, na Vianoce dnes už veľmi zriedkavý jav, vystrieda intenzívny dážď.
Extrémne studené
Napríklad veľmi chladné Vianoce sme na Slovensku zaznamenali v rokoch 1961, 1986 a 1996. V roku 1961 klesli denné minimá teploty vzduchu na severe Slovenska až pod -33 °C, 25.12.1961 dokonca v Oravskej Lesnej namerali mráz až -35,2 °C. Chladno bolo však aj počas dňa, v niektorých oblastiach na Liptove a Zamagurí, kde nevystúpila teplota vzduchu cez deň nad -18 °C. Zaujímavosťou je predovšetkým výskyt veľmi studených Vianoc v rokoch 1961-1963.
Extrémne teplé
Naopak extrémne teplé Vianoce boli v rokoch 1958, 2009 alebo 2013. Rekordne najvyššia teplota bola zaznamenaná na Záhorí 25.12.1983, kedy v Kuchyni (letisko) vystúpilo denné maximum až na 16,8 °C (takto vysoké teploty sú pre juhozápad Slovenska typické skôr v druhej polovici apríla alebo na začiatku októbra). Výskyt relatívne vysokých denných (aj nočných) teplôt vzduchu, a teda aj relatívne teplejších Vianoc, registrujeme pravidelne predovšetkým po roku 2003.
Biele Vianoce sú zriedkavé
Hoci by bolo krásne mať sneh na Vianoce, na juhu a juhozápade Slovenska (vrátane Bratislavy) je to skôr vzácnosťou ako pravidlom. Najviac nového snehu napadlo na Štedrý deň na Liptove (Demänovská dolina) a v to v roku 1993 (65 cm). Naopak najviac snehu na zemskom povrchu ležalo, predovšetkým vo vysokohorských polohách, v rokoch 2008, 1974 a 2005 (absolútny rekord drží Lomnický štít z dňa 24.12.2008, a to 220 cm).
Čo sa týka hlavného mesta, najvyššia súvislá snehová pokrývka ležala na území Bratislavy v roku 1981, kedy 26.12. dosiahla na Kolibe výšku až 53 cm.
Extrémne vysoké denné úhrny zrážok
Veľmi pozoruhodné sú aj extrémne hodnoty atmosférických zrážok, ktoré sme zaznamenali na území Slovenska minimálne od roku 1951. Najvyššie denné úhrny zrážok sme zaregistrovali v rokoch 1993, 2009 a 1991. Napríklad, pri výdatnom snežení 24.12.1993 spadlo na meteorologickej stanici v Kordíkoch (pri Banskej Bystrici) až 78 mm zrážok. Takýto úhrn zrážok by bol považovaný za veľmi vysoký dokonca aj v lete.
