LONDÝN - Základom budúcich vzťahov Európskej únie (EÚ) a Spojeného kráľovstva by mali byť pevné záväzky a dynamické zosúlaďovanie britských a úniových pravidiel, ktoré zaručia rovnaké podmienky a spravodlivú súťaž. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré v stredu pomerom hlasov 543 (za): 39 (proti): 69 (zdržalo sa hlasovania) schválil Európsky parlament. Uznesenie sumarizuje stanovisko poslancov k rokovaniam s britskou vládou, ktoré by mali viesť k dohode o usporiadaní vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po uplynutí prechodného obdobia po brexite.
Parlament presadzuje, aby asociačná dohoda viedla k čo najhlbšiemu partnerstvu EÚ so Spojeným kráľovstvom, ktoré by malo byť založené na troch základných pilieroch: hospodárskom, zahranično-bezpečnostnom a sektorovom. Spojené kráľovstvo však nemôže počítať s rovnakými právami, ako majú členské štáty EÚ, uviedli poslanci zdôrazňujúc, že integrita jednotného trhu a colnej únie musí byť za každých okolností zachovaná.
Parlament podporil základné východiská navrhovaného rokovacieho mandátu EÚ a zdôraznil, že vyjednávania by mali dospieť k ambicióznej obchodnej dohode medzi úniou a Spojeným kráľovstvom. Vzhľadom na veľkosť britskej ekonomiky a geografickú blízkosť Spojeného kráľovstva by budúce vzťahy mali smerovať k otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaži založenej na rovnakých podmienkach a pravidlách - napríklad v oblasti sociálnych štandardov, životného prostredia, daní, štátnej pomoci, ochrany spotrebiteľa či klímy.
Britská vláda by sa podľa poslancov mala zaviazať k dynamickému zosúlaďovaniu noriem s EÚ, a to najmä v oblasti hospodárskej súťaže, pracovných štandardov a ochrany životného prostredia. Od miery konvergencie právnych predpisov totiž bude závisieť aj miera zachovania prístupu na trh EÚ bez ciel a kvót, dodáva schválený text.
Poslanci zdôraznili, že ich súhlas s budúcou obchodnou dohodou je podmienený vyriešením otázok v oblasti rybolovu. Vyjednávači oboch strán by sa na nich mali podľa zákonodarcov dohodnúť do 1. júla 2020.
Pokiaľ Spojené kráľovstvo nebude v budúcnosti viazané právnymi predpismi a normami EÚ, Európska komisia by podľa poslancov mala v prípade najcitlivejších odvetví zvážiť možnosť zavedenia kvót, ciel a ochranných doložiek, ktoré by pomohli udržať integritu jednotného trhu EÚ. Tieto opatrenia by sa mali vzťahovať najmä na dovoz potravín a poľnohospodárskych produktov, ktoré musia spĺňať prísne štandardy EÚ.
Parlament podporil návrh na vyňatie Gibraltáru z pôsobnosti budúcej dohody a zdôraznil, že akákoľvek samostatná dohoda si bude vyžadovať predchádzajúci súhlas Španielskeho kráľovstva.
Poslanci sa prostredníctvom uznesenia vyjadrili aj k právam občanov a ich mobilite, ochrane údajov, budúcnosti finančných služieb, situácii na ostrove Írsko, úlohe Súdneho dvora EÚ pri riešení sporov, programom a agentúram EÚ, zahraničnej politike a bezpečnostným otázkam a ďalším prioritám Európskeho parlamentu.
Nelegislatívne uznesenie je prvou reakciou Európskeho parlamentu na návrh rokovacieho mandátu EÚ z dielne Európskej komisie, ktorý 3. februára predstavil hlavný vyjednávač únie Michel Barnier. Takzvané rokovacie smernice, ktoré musia schváliť zástupcovia všetkých členských štátov, určujú vyjednávačom EÚ ciele a mantinely pre rokovania s vládou Spojeného kráľovstva o novom partnerstve po brexite. Rada by sa mala k predloženým rokovacím smerniciam EÚ vyjadriť 25. februára.
Konečnú dohodu o usporiadaní vzájomných vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po brexite bude musieť pred jej vstupom do platnosti schváliť Európsky parlament.
