BERLÍN - Kancelárka Angela Merkelová v stredu vyhlásila, že je v záujme Nemecka podporovať Globálny pakt OSN o migrácii, ktorý odmietajú viaceré krajiny vrátane USA, Maďarska či Poľska.
Merkelová v parlamente uviedla, že migračný pakt OSN zaručí mnohé z podmienok, ktoré už v Nemecku existujú. Nemeckí predstavitelia podľa agentúry AP dúfajú, že nezáväzný pakt obmedzí prílev migrantov do Nemecka. Migranti budú môcť totiž očakávať ľudské podmienky aj inde.
Na migračnom pakte sa 193 členských štátov OSN dohodlo ešte v septembri 2016. Práce na jeho znení sa začali v apríli 2017 a schválené bolo v júli 2018. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Pakt by mali vlády oficiálne prijať na konferencii v marockom Marrákeši v dňoch 10.-11. decembra.
Viacero krajín vrátane Austrálie, Bulharska, Česka, Maďarska, Rakúska, Estónska a Spojených štátov však už oznámilo, že sa k tejto iniciatíve nepripoja. V utorok sa k nim pripojili aj Poľsko a Izrael. Zástancovia paktu tvrdia, že pomôže lepšie regulovať migračné toky a bude chrániť práva migrantov. Kritici argumentujú, že ako ľudské právo je v dokumente zakotvená aj migrácia z ekonomických dôvodov.
Austrália pak nepodporí
Austrália potvrdila, že nepodpíše Globálny pakt OSN o migrácii. Vláda v Canberre sa totiž obáva ohrozenia austrálskych národných záujmov, informovala v stredu agentúra DPA. Globálny pakt OSN o migrácii majú krajiny sveta oficiálne prijať a podpísať v decembri na konferencii v Maroku. Viaceré štáty však už avizovali, že tento medzinárodný dohovor nepodpíšu, alebo sa k nemu aspoň vyjadrujú kriticky.
Ustanovenia paktu by mohli predstavovať riziko "nabádania k nelegálnemu vstupu do Austrálie", uvádza sa vo vyhlásení podpísanom austrálskym premiérom Scottom Morrisonom, ministrom vnútra Peterom Duttonom a ministerkou zahraničných vecí Marise Payneovou. Návrh dokumentu podľa nich "nedokáže adekvátne rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí do Austrálie vstupujú nelegálne a tými, ktorí do Austrálie prichádzajú správnym spôsobom".
Migračný pakt vnímajú kriticky viaceré západné krajiny, obzvlášť tie s konzervatívnymi vládami, približuje DPA. Rozhodnutie ho nepodpísať už avizovali Poľsko, Rakúsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Bulharsko, Estónsko, Izrael i USA. Na migračnom pakte sa 193 členských štátov OSN dohodlo ešte v septembri 2016. Práce na jeho znení sa začali v apríli 2017 a schválené bolo v júli 2018. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu, ktorý by mali vlády oficiálne prijať na konferencii v marockom Marrákeši v dňoch 10.-11. decembra, je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.
Austrálska konzervatívna vláda, ktorá je pri moci od roku 2013, presadzuje politiku, na základe ktorej sú utečenci pokúšajúci doplaviť do Austrálie umiestňovaní do zariadení na tichomorských ostrovoch Nauru a Manus. OSN označila podmienky v tamojších utečeneckých táboroch za "veľmi šokujúce" a viaceré ľudskoprávne organizácie nazvali tieto zariadenia "otvorenými väznicami... predurčenými na to, aby spôsobovali utrpenie niektorým z najzraniteľnejších ľudí na svete".
