LIVERPOOL - Debata o brexite vo Veľkej Británii sa v priebehu posledných týždňov vyostrila. Mäkký alebo tvrdý brexit stráca zmysel, možno povedať, že ide o brexit za každú cenu. Uviedla to Erika Harrisová, profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole.
"Za akú cenu prebehne brexit, to dnes nikto nevie. Nedá sa však povedať, že je až taký veľký záujem o konečný výsledok," uviedla. Briti, ktorí nesúhlasia s výsledkom referenda o brexite, podľa nej dostávajú v spoločnosti hanlivé označenia, ako napríklad nedemokrati, ktorí nerešpektujú rozhodnutie väčšiny.
V Británii sa denne diskutuje o brexite, nie však o tom, čo sa stane, keď Veľká Británia naozaj opustí Európsku úniu (EÚ). "Zaujímavé je, že Británia, sídlo demokracie, nemá v úmysle rešpektovať takmer polovicu, ktorá nesúhlasí s brexitom. Žijeme naozaj v dobe alternatívnych faktov a chápania demokracie, kde konsenzus prestáva byť podstatou," konštatovala politologička.
V súčasnosti sa podľa nej očakáva rozhodnutie britskej Snemovne lordov o pláne premiérky Theresy Mayovej, či v ňom budú vyžadovať zmeny a či budú vyžadovať odsúhlasenie konečného výsledku rokovania s EÚ. "Je v tom určitý paradox, keď demokracia závisí od rozhodnutia nezvolených reprezentantov. Neočakáva sa, že Snemovňa lordov sa pokúsi zastaviť brexit, ale že sa pokúsi presadiť zmeny, ktoré by ovplyvnili konečný výsledok. Ide o otázky v súvislosti so Škótskom, ktoré volilo jednoznačne proti brexitu a vyhráža sa druhým referendom o samostatnosti, o práva európskych občanov žijúcich v Británii, o problém Severného Írska, ktoré sa bude deliť o hranicu s EÚ bez Veľkej Británie a o odchod z voľného trhu," povedala Harrisová.
Posledné štatistiky podľa nej ukazujú, že počet imigrantov zo strednej a východnej Európy, ktorí v Británii pracujú, sa značne znížil napriek tomu, že počet prichádzajúcich Bulharov a Rumunov vzrástol. "I počet imigrantov z krajín mimo EÚ, najmä študentov, je najnižší od roku 2002. Británia je členským štátom a ešte minimálne dva roky bude, ale keďže sa vláda nesnaží zaručiť budúcnosť občanov EÚ v Británii, nie je prekvapujúce, že mnohí odchádzajú," dodala.
Politologička zároveň upozorňuje na to, že znižujúci sa počet imigrantov prúdiaci do Británie môže mať obrovské ekonomické následky, hlavne pre zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a iné sektory, ktoré závisia na migrantoch EÚ.
Podľa Harrisovej sa v priebehu nasledujúcich dní očakáva, že premiérka Mayová spresní dátum, po ktorom občania EÚ, ktorí žijú v krajine krátkodobo, budú musieť odísť. "Predpokladá sa, že to nebude až po odchode Británie z EÚ, ale oveľa skôr. Dokonca to môže byť už 15. marec. Toto sú predpoklady pozorovateľov. Je však viac než pravdepodobné, že 3,6 milióna občanov EÚ, ktorí už v Británii žijú dlho, budú mať právo v nej aj zostať," uzavrela.
