LONDÝN - Britská premiérka Theresa Mayová predstavila dnes v prejave svoj plán odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Tzv. brexit bude podľa nej jasný, Británia nemá záujem o čiastočné členstvo v EÚ ani iné riešenie, na základe ktorého by bola "napoly dnu a napoly von".
Mayová zdôraznila, že Británia nemá záujem o čiastočné členstvo v EÚ ani iné riešenie, na základe ktorého by bola "napoly dnu a napoly von". Brexit podľa nej vylučuje členstvo Británie v jednotnom európskom trhu, pretože to by znamenalo, že by Spojené kráľovstvo "vôbec nevystúpilo z EÚ". Londýn však chce dosiahnuť čo najväčší prístup k spoločnému trhu pre britské firmy a rokovať s Úniou o dohode o voľnom obchode. Mayová tiež prisľúbila zastavenie "obrovských príspevkov" Británie do rozpočtu EÚ. Podľa vlastných slov vníma s "otvorenou mysľou" možnosť novej dohody o colnej únii, čo by však obmedzilo možnosti Británie pri uzatváraní vlastných colných dohôd.
Británia nemá podľa Mayovej v úmysle prijať model použitý v prípade iných krajín ako Nórsko a nechce si vyberať "odrobinky" z členstva v EÚ. Ak by chcela zotrvať na jednotnom trhu EÚ, musela by okrem iného zaručiť voľný pohyb občanov EÚ na svojom území. Práve otázka migrácie však patrila k hlavným argumentom napokon úspešného tábora stúpencov odchodu z EÚ pred júnovým referendom o brexite. Mayová v prejave povedala, že sa bude na nadchádzajúcich rokovaniach o odchode z Únie snažiť o "nové, pozitívne a konštruktívne partnerstvo" s EÚ. Zdôraznila, že je v národnom záujme Británie, aby EÚ bola úspešná.
Spojené kráľovstvo ostane "dobrým priateľom a susedom" Európskej únie a jej občania budú v tejto krajine aj po brexite "naďalej vítaní". Británia na druhej strane prevezme kontrolu nad tým, koľko ľudí bude môcť prísť z EÚ na jej územie, no Mayovej vláda chce garantovať práva občanov EÚ v Británii "čo možno najskôr". Na rokovaniach o brexite by sa Británia okrem toho mohla snažiť o to, aby proces vystúpenia prebehol postupne, po fázach, čo by zabránilo "ničivému pádu z útesu". Počas tohto procesu Spojené kráľovstvo zaradí európske zákony a smernice do svojej legislatívy, aby sa zaistila kontinuita a zabránilo právnej neistote.
Mayová tiež potvrdila, že britský parlament dostane možnosť hlasovať o konečnom riešení procesu brexitu, keď budú rokovania o ňom zavŕšené. Medzi 12 prioritami pre rokovania o brexite spomenula tiež zachovanie otvorených hraníc medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom či pokračovanie "praktickej" výmeny spravodajských a bezpečnostných informácií.
Mayová sa snaží zahnať obavy z izolácie Británie
Mayová sa snažila tiež zahnať obavy z izolácie Británie. Kultúra Spojeného kráľovstva je podľa nej "hlboko internacionalistická" a referendové rozhodnutie o brexite nebolo pokynom "obrátiť sa dovnútra". Dohady o izolovanosti odmietla s tým, že väčšina Britov má príbuzných z celého sveta a ľudia chcú "inštinktívne" cestovať, študovať a obchodovať po celej planéte. "Chcem, aby sme boli skutočne globálna Británia - najlepší priateľ a sused našich európskych partnerov, ale aj krajina, ktorá presahuje hranice Európy. Krajina, ktorá buduje vzťahy so starými priateľmi i novými spojencami," konštatovala predsedníčka britskej vlády.
Mayová dala svojím prejavom prvýkrát jasne najavo, že Británia sa nebude usilovať o tzv. mäkký brexit, do ktorého ju tlačia zástancovia zotrvania v EÚ. Túto formu vzťahov dôrazne odmietlo zvyšných 27 členov EÚ. Kritici jej totiž vyčítajú práve zahmlievanie ďalšieho postupu po júnovom referende, v ktorom nadpolovičná väčšina britských voličov hlasovala za vystúpenie z EÚ. Otázne je, či tak robí z taktických dôvodov alebo preto, že jej vláda sa nevie dohodnúť na ďalšom postupe, napísala agentúra DPA.
Mayová plánuje aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, čím spustí brexit a oficiálnu dvojročnú lehotu na vyrokovanie jeho podmienok zo zvyšnými členskými štátmi, do konca marca. Či sa jej tento časový plán podarí dodržať, závisí aj od verdiktu najvyššieho súdu, ktorý sa očakáva v januári. Sudcovia majú rozhodnúť, či musí požiadať o súhlas parlamentu predtým, ako sa formálne začne proces odchodu Británie z EÚ. Britská premiérka predniesla svoj prejav pred štátnymi zamestnancami a zahraničnými diplomatmi v londýnskom sídle Lancaster House, ktoré využíva ministerstvo zahraničných vecí a ktoré bolo dejiskom medzinárodných summitov.
Tusk označil Mayovej prejav o brexite za realistický
Zvyšok 27-člennej Európskej únie je však podľa neho "jednotný" a pripravený na rokovania s Britániou, len čo Londýn oficiálne aktivuje článok 50. Lisabonskej zmluvy. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa zatiaľ k Mayovej vyhláseniu o "tvrdom brexite" nevyjadril. Jeho hovorca Maegaritis Schinas počas stretnutia s novinármi v Štrasburgu upozornil, že šéf exekutívy EÚ bol o obsahu tohto vystúpenia informovaný.
"Odpovieme na otázky a na konkrétne pozície Spojeného kráľovstva okamžite po tom, ako dôjde k spusteniu článku 50," spresnil pozíciu Juckera jeho hovorca, podľa ktorého je šéf eurokomisie "v neustálom kontakte" s britskou premiérkou.
Mayovej reč obmedzila priestor pre časť kuloárnych špekulácií, tvrdí analytik
Dnešnú reč britskej premiérky Theresy Mayovej hodnotím pozitívne, predovšetkým z dôvodu, že vniesla do diskusie o budúcich vzťahoch Británie a EÚ viac svetla a obmedzila tak priestor pre časť kuloárnych špekulácií. Povedal to analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy.
"Samozrejme, z toho dôvodu, že sa samotné rokovania s EÚ začnú s najväčšou pravdepodobnosťou až počas mesiaca marec, a nie je preto nevyhnutné v záujme britskej vlády odkryť úplne všetky rokovacie 'karty' už teraz, z jej prejavu absentovali niektoré relevantné aspekty – predovšetkým viac jednoznačnosti na margo garancie práv občanov EÚ pracujúcich v Británii už teraz," uviedol Nagy.
Na strane druhej, verejnosť má podľa neho odpovede na kľúčové otázky budúceho miesta Británie na politickej mape Európy. "Je samotný brexit ešte, politicky či právne, zvrátiteľný? Nie, definitívne nie je. Bude Británia súčasťou jednotného trhu? Nie, nebude. Bude Británia participovať na colnej únií s EÚ? Pravdepodobne nie. Bude teda brexit skutočným rozchodom medzi Britániou a kontinentálnou Európou aj v inštitucionálnej rovine ekonomických vzťahov? Nateraz sa javí, že takmer isto," konštatoval analytik.
Tým, že už poznáme odpovede na zmienené otázky, môžeme podľa neho očakávať stupňujúci sa tlak na ešte väčšiu transparentnosť ohľadom ďalších aspektov britských záujmov v rokovaniach s európskou dvadsaťsedmičkou.
Pre súčasnú britskú vládu je prioritou kontrola nad migráciou, tvrdí Geist z Euractivu
"Pre súčasnú vládu je prioritou kontrola nad migráciou a konečné slovo pri schvaľovaní pravidiel platných v Spojenom kráľovstve, nie udržanie voľného pohybu osôb či plného prístupu na jednotný trh. Na druhej strane Mayovej slová je treba chápať najmä ako stanovenie východiskovej pozície, odkaz európskym partnerom, i do vnútra krajiny, kde si chce upevniť podporu," povedal.
Aj po marci 2017 bude podľa neho pred Londýnom a Bruselom stáť dvojročné obdobie vyjednávaní a potom, s veľkou pravdepodobnosťou, prechodné obdobie. To dáva obom stranám dostatok času na úpravu vzťahov bilaterálnymi zmluvami.
Väčšina stúpencov brexitu nie je pripravená na zhoršenie osobných financií
Britská premiéra Theresa Mayová sa dnes chystá konečne odhaliť svoju predstavu o brexite. Médiá už niekoľko dní špekulujú, že uprednostní kontrolu migrácie pred prístupom na spoločný európsky trh. Aj za cenu, že to tvrdo zasiahne ostrovnú ekonomiku. Najnovší prieskum verejnej mienky spoločnosti YouGov (na objednávku Open Britain) však signalizuje, že väčšina voličov, ktorí hlasovali za brexit, nie je pripravená stratiť ani len penny zo svojich príjmov.
Konkrétne, 54 % stúpencov brexitu nie je pripravených na zhoršenie finančnej situácie výmenou za kontrolu prisťahovalectva. To jasne signalizuje, aké nebezpečné môže byť pre vládu rozhodnutie uprednostniť imigračnú politiku za cenu tvrdého, deštruktívneho odchodu z Európskej únie (EÚ) a jeho vplyvu na rodinné financie, pred obchodnou dohodou.
Ukázalo sa tiež, že medzi voličmi, ktorí hlasovali za odchod, sú špecifické skupiny, ktoré sú ešte menej ochotné prijať fakt, že pre brexit budú chudobnejší, ako ostatní stúpenci vystúpenia z EÚ. Konkrétne, na severe Spojeného kráľovstva je to 59 % stúpencov brexitu a vo Walese a v strede, tzv. Midlands, je to 56 % ľudí. Spomedzi labouristických voličov, ktorí sú za brexit so zhoršením osobnej finančnej situácie nesúhlasí 63 % opýtaných, medzi konzervatívnymi voličmi je to 47 % respondentov a medzi voličmi euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) je to 55 % ľudí.
Anketa tiež odhalila, že ani skupina voličov, ktorí si uvedomujú, že za brexit budú musieť zaplatiť, nechce prísť o stovky libier. Len 11 % stúpencov odchodu z EÚ je pripravených na to, že pre kontrolu migrácie môžu prísť o viac ako 100 libier (113,88 eura) mesačne. Prieskum sa uskutočnil v dňoch 11. a 12. januára a zúčastnilo sa na ňom 1606 respondentov.
