BRATISLAVA - Prelomové rozhodnutie v otázke Brexitu. O tom, či Veľká Británia opustí Európsku úniu, musí rozhodnúť parlament. Doteraz sa tak nemuselo stať. Práve z dôvodu rozhodnutia Najvyššieho súdu sa teraz vynára otázka - prejde Brexit v britskom parlamente?
Článok 50 o odchode z EÚ musia aktivovať poslanci britského parlamentu, nie vláda ako sa doteraz predpokladalo. Rozhodnutie najvyššieho sudcu Lorda Johna Thomasa z Cwmgieddu zaznelo dnes. Podľa britského Guardianu je rozhodnutie súdu veľkou ranou pre premiérku Theresu Mayovú, ktorá tvrdila, že je to na rozhodnutí jej vlády.
Podľa denníka rozhodnutie súdu spomalí odchod Británie z EÚ. "Najfundamentálnejšou vecou v britskej ústave je úloha parlamentu," povedal Lord Thomas s tým, že súd neakceptoval rozhodnutie, že o brexite rozhoduje vláda.
Súd sa o tomto rozhodoval vyše dvoch týždňov. Niektoré zdroje z kuloárov hovoria o tom, že vláda sa chystá rozhodnutie súdu napadnúť.
Rozhodnutie súdu pre britskú vládu znamená, že by mala predložiť zákon, ktorý o ktorom budú musieť hlasovať britskí poslanci. V tom prípade by Mayová vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu zrejme nestihla podať žiadosť o odchod z Únie do konca marca 2017, ako to plánuje urobiť.
Britská vláda okamžite po verdikte súdu informovala, že sa proti nemu odvolá. Nevylúčila možnosť, že prípad by mohol skončil až na Európskom súdnom dvore. Mayová viackrát vyhlásila, že Londýn do konca marca aktivuje článok 50 Lisabonskej dohody, čím sa oficiálne začne dvojročný proces odchodu Británie z EÚ.
O vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie rozhodli britskí voliči v júnovom referende. Za odchod Británie z Únie hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených. Účasť na referende bola pomerne vysoká, dosiahla 72,2 percenta registrovaných voličov.
Proti vôli miliónov voličov určite nezahlasujú
Členovia britského parlamentu si nedovolia väčšinovo hlasovať proti rozhodnutiu voličov opustiť Európsku úniu, povedal slovenský poslanec Európskeho parlamentu (EP) a predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík.Reagoval tým na dnešné rozhodnutie súdu, na základe ktorého by mala žiadosť Londýna o odchod z EÚ podliehať schvaľovaniu v britskom parlamente.
"Poslanci si nedovolia hlasovať proti, lebo obrovský počet ľudí bol za brexit," vyhlásil Sulík. Dodal, že kým v britských parlamentných voľbách získava víťazná strana obvykle približne 11 miliónov hlasov, v júnovom referende o členstve Británie v EÚ hlasovalo až 17 miliónov voličov, čo nie je možné ignorovať.
Podľa Sulíka je názor občanov vyjadrený v plebiscite dostatočný na to, aby vláda mohla konať: "Ja osobne si nemyslím, že keď padne v referende rozhodnutie, že by poslanci mali do toho ešte rozprávať." Upozornil, že ak budú európski politici ignorovať vôľu voličov, netreba sa potom čudovať nárastu preferencií extrémistických strán.
Europoslanec si myslí, že Spojené kráľovstvo nemá dôvod zostať v Únii, ktorá na tzv. brexit sama doplatí. "Nechceli Schengen, nechceli euro, akurát platia miliardy do spoločného rozpočtu," zhrnul Sulík. Obáva sa, že brexit môže pocítiť aj Slovensko, napríklad v podobe vývozných ciel, ak by Londýn opustil spoločný európsky trh.
Iný názor vyjadril poslanec EP Eduard Kukan, ktorého dnešné rozhodnutie britského súdu neprekvapilo. "Parlament by mal mať právo rozhodovať a kontrolovať vládu v takej kľúčovej otázke, ako je rokovanie o brexite," vyhlásil europoslanec. Kukan súhlasí so Sulíkom v tom, že treba rešpektovať názor britských voličov a očakáva, že v tomto duchu rozhodnú aj britskí zákonodarcovia.
Myslí si, že zapojením parlamentu sa dostane vláda Theresy Mayovej počas rokovaní o odchode z EÚ pod väčší tlak. Najvyšší súd Spojeného kráľovstva dnes rozhodol, že vláda nemôže oficiálne požiadať o opustenie EÚ bez súhlasu britského parlamentu. V prípade schvaľovania zákonodarcami by však Mayová vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu zrejme nestihla uplatniť článok 50 Lisabonskej zmluvy o opustení Únie do konca marca 2017, ako plánuje.
Tento termín viackrát sľúbila aj únijným lídrom, naposledy na summite v Bruseli. Verdikt súdu ešte nie je konečný, britská vláda sa proti nemu odvolala a o mesiac bude pred súdom opäť vypovedať. Nevylúčila možnosť, že prípad by mohol skončiť na Európskom súdnom dvore. O vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ rozhodli britskí voliči v júnovom referende. Za odchod Británie z Únie hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených. Účasť na referende bola pomerne vysoká, dosiahla 72,2 percenta registrovaných voličov.
Vyjadrila sa aj politologička
Rozhodnutie britského súdu o tom, že brexit musí odobriť britský parlament, nepovažujem za formu obštrukcie, ale za vážny problém, ako vystúpenie Veľkej Británie z EÚ uplatniť. Momentálne ani politická, ani ekonomická a ani legálna stránka nepremysleného referenda nie je dostatočne vyriešená. Uviedla to Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole.
"Veľká Británia nemá kodifikovanú ústavu, a preto parlament sa pokladá za suverénnu autoritu, ktorá rozhoduje o tom, aké právo sa uplatní, alebo naopak neuplatní. Je samozrejmé, že britská vláda sa odvolá, čo ale neznamená, že týmto sa problém ohľadom legitímneho postupu brexitu vyrieši. Keby rozhodnutie britského súdu bolo opačné, tak druhá strana by sa taktiež odvolala proti jeho rozhodnutiu. Problém, ako aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, a dĺžku procesu môžu ešte viac skomplikovať parlamenty Severného Írska a Škótska," konštatovala Harrisová.
Myslí si, že rozhodnutie o brexite sa nezvráti, avšak vystúpenie sa bude odďaľovať viac, než sa očakávalo. Analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy si myslí, že dnešné justičné rozhodnutie znamená predovšetkým to, že britská premiérka Theresa Mayová nebude môcť politicky monopolizovať rozhodovací proces vedúci k aplikácii článku 50 Lisabonskej zmluvy.
"Dnešné rozhodnutie vytvára právnu možnosť zvrátenia brexitu, ktorá je však podstatne menšia, ako je politická povinnosť vlády, a tak isto parlamentu, rešpektovať rezultát júnového referenda," uviedol Nagy. Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku si myslí, že na rozhodnutí o vystúpení krajiny z EÚ sa nič nemení. "Proces odchodu bude náročný, rozhodujúce bude, ako to Veľká Británia zvládne vnútorne. Musí si vyjasniť, ako bude riešiť vystúpenie a ako si nastaví vzájomné vzťahy s EÚ," povedal Bilčík.
Podľa Radovana Geista z Euractivu sa pri akomkoľvek rozhodnutí britského súdu dalo očakávať odvolanie sa jednej alebo druhej strany. "Aj keby o iniciovaní článku 50 hlasoval britský parlament, proces brexitu to môže skôr spomaliť ako zvrátiť. Ak by parlament odmietol podporiť iniciovanie článku 50, znamenalo by to pravdepodobne predčasné voľby," upozornil Geist, pričom si myslí, že v nich by premiérka Mayová pravdepodobne upevnila svoju pozíciu, a pri opakovanom hlasovaní by už v parlamente s iniciovaním článku nemusela mať problémy.
Podľa jeho slov by to znamenalo, že oficiálne rokovania o brexite by sa začali neskôr ako v marci 2017, ako to britská premiérka avizovala. "No to nie je formálny problém," uzavrel Geist. Najvyšší súd Spojeného kráľovstva dnes rozhodol, že premiérka Theresa Mayová nemôže oficiálne požiadať o opustenie EÚ bez súhlasu britského parlamentu. Rozhodnutie súdu pre britskú vládu znamená, že s brexitom budú musieť súhlasiť aj poslanci.
V tom prípade by Mayová - vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu - zrejme nestihla podať žiadosť o odchod z Únie do konca marca 2017, ako to plánuje urobiť. Britská premiérka sa k tomuto termínu opakovane zaviazala, naposledy to sľúbila lídrom EÚ pred dvoma týždňami na summite v Bruseli. Verdikt súdu ešte nie je konečný, britská vláda sa proti nemu odvolá a konanie pred súdom by mohlo pokračovať už o mesiac. Vláda nevylúčila, že by prípad mohol skončiť na Európskom súdnom dvore.
