LONDÝN – Gibraltár rokuje so Škótskom o pláne, ktorý by umožnil zotrvanie častí Spojeného kráľovstva v EÚ. Informovala o tom spravodajská spoločnosť BBC.
Predseda gibraltárskej vlády Fabian Picardo pre BBC potvrdil, že so škótskou premiérkou Nicolou Sturgeonovou hovoril o rôznych možnostiach. Jednou z nich je tá, že Gibraltár a Škótsko, kde sa vo štvrtkovom referende väčšina voličov vyslovila proti brexitu, by v EÚ zostali.
Podľa BBC sa za ďalšieho potenciálneho partnera týchto rokovaní považuje aj Severné Írsko, kde sa tiež väčšina voličov v plebiscite priklonila k zotrvaniu Británie v EÚ. "Viem si predstaviť situáciu, keď niektoré časti súčasného členského štátu Spojené kráľovstvo odídu a ostatné zostanú," uviedol Picardo.
Vysvetlil, že by to znamenalo, že daný subjekt by nemusel žiadať o prijatie do EÚ, ale zostal by členom za súčasných podmienok. K tým častiam monarchie, ktoré by EÚ mali opustiť, by sa pristupovalo "nie nevyhnutne v zmysle článku 50" Lisabonskej zmluvy, vysvetlil Picardo.
BBC pripomenula, že pre takýto postup už existuje precedens. Je ním prípad Dánska, ktoré vstúpilo do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v roku 1973 - spolu s Britániou a Írskom. V roku 1979 však Grónsko, ktoré bolo dovtedy súčasťou Dánska, získalo samostatnosť a na základe referenda z roku 1982 o tri roky neskôr - v roku 1985 - zo spoločenstva vystúpilo.
Nicola Sturgeonová už v uplynulých dňoch naznačila, že druhé referendum o nezávislosti Škótska je po víťazstve prívržencov brexitu v referende "veľmi pravdepodobné". Za zotrvanie Británie v EÚ hlasovalo na Gibraltáre viac ako 95 percent voličov. Veľká väčšina Gibraltárčanov chce, aby táto enkláva bola súčasťou Británie, čo potvrdili aj v referende v roku 2002. Jeho vláda koncom minulého týždňa opäť odmietla návrh Španielska na rozdelenie zvrchovanosti nad Gibraltárom medzi Španielsko a Britániu.
Britský minister navrhol druhé referendum o podmienkach brexitu
Británia by mala vyrokovať novú dohodu s Európskou úniou a následne ju predložiť voličom na schválenie v referende alebo v parlamentných voľbách. Uviedol to britský minister zdravotníctva Jeremy Hunt v článku, ktorý v pondelok večer zverejnil na svojom webe denník Daily Telegraph.
Minister, ktorý je členom vládnej Konzervatívnej strany, vyjadril presvedčenie, že Británia musí - podobne ako napríklad Nórsko - zostať súčasťou jednotného európskeho trhu a v rokovaniach s Bruselom dosiahnuť "rozumný kompromis" ohľadne voľného pohybu osôb.
Až dovtedy, kým sa tieto otázky nepodarí vyriešiť, Spojené kráľovstvo by podľa Hunta nemalo spúšťať proces odchodu z EÚ tým, že uplatní článok 50 (Lisabonskej zmluvy). Mohlo by sa totiž stať, že Británia napokon zostane bez akejkoľvek dohody s úniou.
"Predtým, než spustíme odpočítavanie, musíme vyrokovať dohodu a predložiť ju obyvateľom Británie - či už v referende, alebo prostredníctvom prehlásenia konzervatívcov v rámci nových všeobecných volieb," napísal Hunt. Podľa Daily Telegraphu ide o vôbec prvého člena britskej vlády, ktorý vyzval na konanie nového referenda po minulotýždňovom plebiscite, v ktorom voliči rozhodli o odchode krajiny z EÚ.
Hunt zdôraznil, že výsledok referenda treba rešpektovať, a že teda Británia každopádne z EÚ odíde. Občania sa však podľa neho musia ešte vyjadriť ku konkrétnym podmienkam brexitu, ktoré upravia nový vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a úniou. Takáto dohoda je podľa Hunta v obojstrannom záujme Londýna aj Bruselu.
Juncker zakázal akékoľvek neoficiálne rokovania s Britániou
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyzval dnes Britániu, aby čo najskôr vyjasnila svoju politickú pozíciu po minulotýždňovom referende o brexite. Súčasne zdôraznil, že zakazuje akékoľvek neoficiálne a tajné rokovania medzi britskými a európskymi predstaviteľmi, informovala agentúra AP.
"Chcem, aby Spojené kráľovstvo vyjasnilo svoju pozíciu - nie dnes, nie zajtra o deviatej, ale čoskoro. Nemôžeme si dovoliť zotrvávať v dlhom období neistoty," vyhlásil Juncker na mimoriadnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Akékoľvek rokovania medzi Londýnom a Bruselom budú podľa neho možné len po tom, keď Británia na základe výsledkov referenda oficiálne oznámi svoj úmysel vystúpiť z EÚ.
Kým sa tak nestane, nebudú na tému brexit prebiehať nijaké tajné ani kuloárne rozhovory medzi predstaviteľmi Británie a členmi Európskej komisie alebo jednotlivých členských štátov. "Zakazujem to," zdôraznil Juncker. Britská vláda naznačuje, že odchod z EÚ môže oznámiť až o niekoľko mesiacov - možno až v októbri tohto roku -, proti čomu už protestovali viacerí európski lídri. Britský minister zdravotníctva Jeremy Hunt napríklad vyjadril názor, že proces brexitu by sa mal spustiť až potom, keď sa podarí dosiahnuť novú dohodu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.
Šéfka Plaid Cymru naznačila možnosť vystupňovania snáh o nezávislosť Walesu
Správa z Walesu prichádza v deň, keď britský premiér David Cameron bude na summite EÚ v Bruseli čeliť tlaku ostatných 27 národných lídrov únie, aby jeho krajina objasnila poreferendovú situáciu, čo najskôr začala rokovania o odchode z EÚ a aktivovala článok 50 Lisabonskej zmluvy.
Britskí politici z oboch táborov - tí, čo podporovali brexit, i tím združený okolo Camerona, ktorý viedol kampaň za zotrvanie v EÚ - sa však s prípravami na "rozvod" s úniou neponáhľajú a kým k tomu dôjde, snažia sa nájsť spôsoby, ako upokojiť Škótsko a jeho odstredivé tendencie, ako si udržať Gibraltár, kde sa 95 percent voličov vyslovilo za doterajšie vzťahy s EÚ, a ako presvedčiť Severné Írsko, aby zostalo súčasťou Spojeného kráľovstva.
Vystupňovanie snáh Plaid Cymru o nezávislosť Walesu by ešte viac zhoršili súčasnú politickú neistotu v Británii. Woodová priznala, že výsledok referenda z 23. júna pre jej stranu "všetko zmenilo". "V každom prípade však so škótskym hlasovaním za zotrvanie v EÚ Británia v blízkej budúcnosti prestane existovať. Aj Severné Írsko zvažuje svoju budúcnosť. Wales si nemôže dovoliť, aby sa stal zabudnutou časťou anglicko-waleskej entity," zdôraznila šéfka waleských nacionalistov.
Strana Plaid Cymru oznámila, že čoskoro usporiada osobitnú konferenciu zameranú na analýzu situácie v postbrexitovom období. Podpora nezávislosti je medzi obyvateľmi Walesu nižšia ako v Škótsku. Voliči z Walesu v referende 23. júna väčšinou hlasovali za vystúpenie Británie z EÚ.
