LONDÝN - Vlna neistoty zaplavuje Annu Wojdylovú, poľskú barmanku pracujúcu v Londýne, od chvíle, kedy si Británia odhlasovala odchod z Európskej únie. Budú sa jej dve maloleté deti, ktoré vyrástli v Británii, môcť ďalej uchádzať o pôžičky na štúdium na britských univerzitách? Bude musieť spoločne s manželom po 11 rokoch práce v Londýne predať dom, ktorý si práve kúpili? Opustiť zamestnanie? Pokúsiť sa o získanie občianstva?
VIDEO Najhlúpejšia Britka na svete: Zmätená dievčina vysvetľuje hlasovanie za brexit
Táto 41-ročná Poľka je len jednou zo státisícov zamestnancov z krajín EÚ v Británii, ktorí majú strach a sú zmätení, čo bude potom až ich adoptívna krajina začne dlhý proces rozväzovania mnohých svojich väzieb s kontinentálnou Európou, napísala agentúra AP.
"Keby išlo len o mňa, mohla by som sa vrátiť do Poľska," hovorí viditeľne nervózna Wojdylová, zatiaľ čo doplňuje zásoby v bare talianskej reštaurácie v londýnskej štvrti Camden. "Ale moje deti sú viac Briti než Poliaci. Do Poľska už nechcú jazdiť ani na prázdniny. A dokonca aj medzi sebou hovoria anglicky."
Celá spoločenská trieda podnikateľov, robotníkov, študentov aj tých, ktorí to jednoducho chceli skúsiť, premenila Britániu na svoj domov od obdobia, čo Británia otvorila dvere svojim susedom v EÚ. A tí majú teraz pocit, že sa ich budúcnosť ocitla vo vzduchoprázdne.
Imigranti pritom pozmenili podobu Británie; londýnsku štvrť Kensington zmenili na predmestie Paríža, ospalé anglické mestá, ako je Boston, premenili na pobaltské enklávy a regály supermarketov po celej Británii naplnili poľským ležiakom a klobásami.
"Osobne nedokážem povedať, čo sa pre mňa zmení," hovorí Andrea Cordarová, 21-ročná študentka, ktorá výsledky referenda prirovnala ku zvieravej nevoľnosti po tom, čo človek pokazí skúšku. "Musím len držať hlavu hore a dúfať v najlepšie."
Laurence Borelová, 36-ročná marketingová konzultantka z Francúzska, sa rozhodla nečakať, aby zistila, čo bude ďalej. O britský pas požiadala už v máji po viac ako 15 rokoch života v krajine. "Stavím sa, že oň žiada veľa ľudí," povedala s tým, že žiadosť o britský pas zvažovala už celé roky - a referendum ju pohlo k činu. "Nechcem sa vracať do Francúzska," dodala. "Môj život je tu."
Na pracoviskách a v školách po celej krajine manažéri rozoslali e-maily znepokojeným zahraničným zamestnancom a študentom, v ktorých ich uisťujú, že sa nič nezmení - teda zatiaľ. "Formálne proces opustenia EÚ potrvá najmenej dva roky," uviedla Oxfordská univerzita vo svojom vyhlásení. "Naši zamestnanci a študenti si môžu byť istí, že v krátkodobom horizonte neočakávame žiadne narušenie ich zamestnania alebo štúdia." V dlhodobejšom horizonte sa však životy odhadom troch miliónov obyvateľov krajín EÚ žijúcich v Británii môžu zmeniť v maličkostiach - i zásadných veciach.
Prieskum, ktorý si zadal denník The Financial Times, zistil, že ak by sa terajšie britské imigračné pravidlá aplikovali na obyvateľov krajín EÚ, prevažná väčšina by stratila prácu a bola nútená krajinu opustiť. Čo je katastrofálna správa pre španielskych baristov, rumunských zberačov jahôd, nemeckých investičných bankárov - a priemyselné odvetvia, ktoré na nich závisia.
Najväčší dopad to môže mať na Poliakov; najväčšiu skupinu zahraničných zamestnancov z krajín EÚ v Británii. V súčasnosti tu žije odhadom 850.000 ľudí z Poľska, ktorí sem prišli hľadať výplaty a príležitosti presahujúce zďaleka to, čo by kedy mohli očakávať vo svojej post-komunistickej krajine. Tento prílev bol taký zásadný, že poľština je teraz druhým najčastejším jazykom v Británii.
Osud Poliakov v Británii predstavuje tak významnú domácu záležitosť v Poľsku, že prezident Andrzej Duda po britskom referende sľúbil, že poľskí predstavitelia "urobia všetko, aby udržali ich práva bez zmien" v nadchádzajúcich rokovaniach s britskými predstaviteľmi. "Verím, že britská vláda ocení príspevok, aký Poliaci prinášajú k rozvoju Britských ostrovov, a k ich spoločenskému a kultúrnemu životu," povedal Duda.
Podľa britského práva prisťahovalci z EÚ, ktorí v Británii žijú dlhšie ako päť rokov, môžu požiadať o trvalé povolenie na pobyt. V praxi sa tým ale zaťažovalo len minimum obyvateľov krajín EÚ, pretože na svoje pasy už tak mohli voľne cestovať a dosiahnuť vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, dôchodky a ďalšie služby v Británii.
