Britský producent a režisér Jan Harlan
BRATISLAVA – Medzinárodný filmový festival Bratislava je podujatím, ktorého hviezdami sú predovšetkým filmy, každoročne však hostí aj významných tvorcov, ktorých mená sú vo svetovej kinematografii pojmom.
Na deviaty ročník bratislavského festivalu, ktorý otvorí pomyselné brány svojich piatich kinosál už 30. novembra, okrem iných zavíta svetoznámy rakúsky režisér Ulrich Seidl a britský producent a režisér Jan Harlan.
Jednou z tradičných sekcií bratislavského festivalu je retrospektíva. Tento rok je jej obsahom kompletná tvorba režiséra Ulricha Seidla (1952), ktorý má povesť jedinečného tvorcu s nezameniteľným rukopisom. Vo svojich filmoch sa snaží zachytiť realitu čo najautentickejšie a zobraziť ľudí v najosobnejších a zároveň najosamelejších okamihoch života. „I keď sa jeho postoj môže na prvý pohľad zdať bezcitný a tvrdý, Seidl rozhodne nie je cynik, ktorého v ňom mnohí vidia. Je skôr smutný romantik, melancholik, fascinovaný krásou, nachádzajúcou sa v každom škaredom,“ povedal o ňom nezávislý rakúsky filmový kritik Otto Reiter, zostavovateľ Seidlovej retrospektívy na bratislavskom festivale.
Vo svojej tvorbe sa neusiluje o to, aby sa jeho filmy páčili, ale aby iritovali otvorené rany. Jeho spôsob réžie opakovane vyvoláva búrlivé diskusie medzi filmovými odborníkmi, ale aj u laickej verejnosti. Napriek rôznorodým ohlasom na jeho tvorbu, mnohé jeho filmy už majú prestížne ocenenia. Jeho prvý hraný film Psie dni získal v roku 2001 Veľkú cenu poroty na festivale v Benátkach. V tom istom roku Ulrich Seidl za tento film získal aj Zvláštnu cenu za réžiu a Cenu FIPRESCI na bratislavskom festivale. Zatiaľ je to jediný Seidlov film, ktorý mohli diváci vidieť v slovenskej distribúcii.
Bratislavský festival uvedie kompletnú retrospektívu pätnástich Siedlových filmov, od jeho prvého filmu Meter štyridsať z roku 1980, ktorý už predznamenal jeho témy. Seidl v ňom sleduje smutný osud francúzskeho nezávislého filmára Jeana Eustachea. Premietať sa budú aj dokumenty mnohým známe z televíznych obrazoviek, ktoré získali viacero ocenení, ako Zvieracia láska, Modelky či Ježiš, ty vieš. Chýbať nebude ani Seidlov najnovší film Import Export. Od svojej medzinárodnej premiéry na tohtoročnom festivale v Cannes sa tento druhý Seidlov hraný film, v ktorom opäť tematizuje túžbu, ponižovanie, nádej i zúfalstvo, predal už do 20 krajín a získal 45 pozvaní na festivaly.
Nápad odpremietať v Bratislave tvorbu tohto rakúskeho nezávislého tvorcu sa zrodil v hlave programového riaditeľa bratislavského festivalu Petra Nágela. „Najprv mi napadlo, či by neprijal účasť v hlavnej porote, no Otto Reiter mi oznámil, že Seidl zásadne porotcovskú stoličku neprijíma. Potom prišiel nápad pripraviť kompletnú retrospektívu jeho filmov. Netušil som však, aké to bude náročné. Tento rok je opäť rokom Ulricha Seidla, pretože on nakrúca v priemere jeden film za štyri – päť rokov, a vtedy sa vždy strhne vo svete veľký záujem o jeho dielo. A tiež preto, že jeho filmy nevlastní len jedna spoločnosť. Chcel som mať aj prísľub, že osobne zavíta do Bratislavy. Keďže tento rok mal premiéru jeho najnovší film Import Export, dostal veľké množstvo pozvaní na podobné prehliadky. Som veľmi rád a zároveň poctený, že Ulrich Seidl prijal pozvanie nášho festivalu.“ Počas svojej návštevy bratislavského festivalu má veľký záujem stretnúť sa aj so študentmi filmových škôl.
Významným hosťom bratislavského festivalu už od začiatku jeho konania bude aj pôvodom nemecký producent a režisér Jan Harlan (1937) z Veľkej Británie. Harlan je švagor a predovšetkým dlhoročný spolupracovník slávneho režiséra Stanleyho Kubricka. Od filmu Barry Lyndon v roku 1975 až do režisérovej smrti bol výkonným producentom všetkých jeho filmov Osvietenie, Olovená vesta, Eyes Wide Shut. Po Kubrickovej smrti sa Harlan rozhodol vzdať mu poctu dokumentom Stanley Kubrick: Život v obrazoch. Na otázku, aká bola ich vzájomná spolupráca, v jednom z rozhovorov odpovedal: „Občas nebývalo jednoduché s ním spolupracovať. Bol veľmi prchký, ale rýchlo sme sa zase zmierili. Vždy som vedel, do čoho s takým človekom idem, ale verte, za toľko podnetných a zábavných dobrodružstiev to stálo za to.“ Harlanov film o Kubrickovi sa spolu s jeho minuloročnou snímkou Šťastný to Malcolm! o slávnom britskom hercovi Malcolmovi McDowellovi bude premietať v programe tohtoročného festivalu. „Jan Harlan sa vo výbornom zdraví dožil v tomto roku 70-ky a rád sa stretáva najmä s mladými ľuďmi, študentmi filmovej réžie a produkcie. Vlastne sa stal známym až po smrti svojho dlhoročného a vlastne jediného veľkého súputníka a spolupracovníka Stanleyho Kubricka. Z času na čas prijme pozvanie do poroty filmového festivalu, oslovenie z Bratislavy ho však potešilo aj z iného dôvodu. Pred časom, ešte za hlbokého komunizmu, pripravoval s Kubrickom istý projekt, ktorého podstatná časť sa mala odohrávať v našom hlavnom meste. Dokonca tu aj boli, ale napokon sa nič nerealizovalo. Teším sa, že nám o tom osobne povie viac,“ povedal o Harlanovej účasti na MFF Bratislava Peter Nágel.
Harlan si svoje filmy osobne uvedie, pretože v Bratislave bude predsedom hlavnej poroty. Tá bude posudzovať šestnásť filmových titulov z celého sveta. Okrem neho budú jej členmi aj česká herečka Klára Issová, scenáristka Prima Rusdi z Indonézie, slovenská scenáristka a režisérka Zuzana Liová a režisér, scenárista, producent, herec, kameraman a strihač v jednej osobe Royston Tan zo Singapúru, režisér filmu 4:30, ktorý na minuloročnom festivale získal Grand Prix za najlepší film. Na festivale bude pracovať aj ekumenická porota, porota FIPRESCI i študentská porota. Všetci členovia porôt rozšíria diapazón hostí, ktorí tento rok na bratislavský festival zavítajú. Mnohé z filmov prídu uviesť aj ďalší domáci i zahraniční filmári, zámerom festivalu je predstaviť divákom predovšetkým tvorcov filmov zo súťažnej sekcie.
Počas minulých ročníkov navštívili bratislavský festival také osobnosti, ako napríklad britská herečka Vanessa Redgrave, talianska herečka Stefania Sandrelli, francúzska herečka Julie Delpy, švédska herečka Anita Ekberg, taliansky herec Franco Nero, český herec Jan Tříska, poľský režisér Krzysztof Zanussi, švédsky režisér Roy Andersson, slovinský režisér Jan Cvitkovič, belgický režisér Yvan Le Moine či americký producent Roger Corman a mnohí ďalší.
Jednou z tradičných sekcií bratislavského festivalu je retrospektíva. Tento rok je jej obsahom kompletná tvorba režiséra Ulricha Seidla (1952), ktorý má povesť jedinečného tvorcu s nezameniteľným rukopisom. Vo svojich filmoch sa snaží zachytiť realitu čo najautentickejšie a zobraziť ľudí v najosobnejších a zároveň najosamelejších okamihoch života. „I keď sa jeho postoj môže na prvý pohľad zdať bezcitný a tvrdý, Seidl rozhodne nie je cynik, ktorého v ňom mnohí vidia. Je skôr smutný romantik, melancholik, fascinovaný krásou, nachádzajúcou sa v každom škaredom,“ povedal o ňom nezávislý rakúsky filmový kritik Otto Reiter, zostavovateľ Seidlovej retrospektívy na bratislavskom festivale.
Vo svojej tvorbe sa neusiluje o to, aby sa jeho filmy páčili, ale aby iritovali otvorené rany. Jeho spôsob réžie opakovane vyvoláva búrlivé diskusie medzi filmovými odborníkmi, ale aj u laickej verejnosti. Napriek rôznorodým ohlasom na jeho tvorbu, mnohé jeho filmy už majú prestížne ocenenia. Jeho prvý hraný film Psie dni získal v roku 2001 Veľkú cenu poroty na festivale v Benátkach. V tom istom roku Ulrich Seidl za tento film získal aj Zvláštnu cenu za réžiu a Cenu FIPRESCI na bratislavskom festivale. Zatiaľ je to jediný Seidlov film, ktorý mohli diváci vidieť v slovenskej distribúcii.
Bratislavský festival uvedie kompletnú retrospektívu pätnástich Siedlových filmov, od jeho prvého filmu Meter štyridsať z roku 1980, ktorý už predznamenal jeho témy. Seidl v ňom sleduje smutný osud francúzskeho nezávislého filmára Jeana Eustachea. Premietať sa budú aj dokumenty mnohým známe z televíznych obrazoviek, ktoré získali viacero ocenení, ako Zvieracia láska, Modelky či Ježiš, ty vieš. Chýbať nebude ani Seidlov najnovší film Import Export. Od svojej medzinárodnej premiéry na tohtoročnom festivale v Cannes sa tento druhý Seidlov hraný film, v ktorom opäť tematizuje túžbu, ponižovanie, nádej i zúfalstvo, predal už do 20 krajín a získal 45 pozvaní na festivaly.
Nápad odpremietať v Bratislave tvorbu tohto rakúskeho nezávislého tvorcu sa zrodil v hlave programového riaditeľa bratislavského festivalu Petra Nágela. „Najprv mi napadlo, či by neprijal účasť v hlavnej porote, no Otto Reiter mi oznámil, že Seidl zásadne porotcovskú stoličku neprijíma. Potom prišiel nápad pripraviť kompletnú retrospektívu jeho filmov. Netušil som však, aké to bude náročné. Tento rok je opäť rokom Ulricha Seidla, pretože on nakrúca v priemere jeden film za štyri – päť rokov, a vtedy sa vždy strhne vo svete veľký záujem o jeho dielo. A tiež preto, že jeho filmy nevlastní len jedna spoločnosť. Chcel som mať aj prísľub, že osobne zavíta do Bratislavy. Keďže tento rok mal premiéru jeho najnovší film Import Export, dostal veľké množstvo pozvaní na podobné prehliadky. Som veľmi rád a zároveň poctený, že Ulrich Seidl prijal pozvanie nášho festivalu.“ Počas svojej návštevy bratislavského festivalu má veľký záujem stretnúť sa aj so študentmi filmových škôl.
Významným hosťom bratislavského festivalu už od začiatku jeho konania bude aj pôvodom nemecký producent a režisér Jan Harlan (1937) z Veľkej Británie. Harlan je švagor a predovšetkým dlhoročný spolupracovník slávneho režiséra Stanleyho Kubricka. Od filmu Barry Lyndon v roku 1975 až do režisérovej smrti bol výkonným producentom všetkých jeho filmov Osvietenie, Olovená vesta, Eyes Wide Shut. Po Kubrickovej smrti sa Harlan rozhodol vzdať mu poctu dokumentom Stanley Kubrick: Život v obrazoch. Na otázku, aká bola ich vzájomná spolupráca, v jednom z rozhovorov odpovedal: „Občas nebývalo jednoduché s ním spolupracovať. Bol veľmi prchký, ale rýchlo sme sa zase zmierili. Vždy som vedel, do čoho s takým človekom idem, ale verte, za toľko podnetných a zábavných dobrodružstiev to stálo za to.“ Harlanov film o Kubrickovi sa spolu s jeho minuloročnou snímkou Šťastný to Malcolm! o slávnom britskom hercovi Malcolmovi McDowellovi bude premietať v programe tohtoročného festivalu. „Jan Harlan sa vo výbornom zdraví dožil v tomto roku 70-ky a rád sa stretáva najmä s mladými ľuďmi, študentmi filmovej réžie a produkcie. Vlastne sa stal známym až po smrti svojho dlhoročného a vlastne jediného veľkého súputníka a spolupracovníka Stanleyho Kubricka. Z času na čas prijme pozvanie do poroty filmového festivalu, oslovenie z Bratislavy ho však potešilo aj z iného dôvodu. Pred časom, ešte za hlbokého komunizmu, pripravoval s Kubrickom istý projekt, ktorého podstatná časť sa mala odohrávať v našom hlavnom meste. Dokonca tu aj boli, ale napokon sa nič nerealizovalo. Teším sa, že nám o tom osobne povie viac,“ povedal o Harlanovej účasti na MFF Bratislava Peter Nágel.
Harlan si svoje filmy osobne uvedie, pretože v Bratislave bude predsedom hlavnej poroty. Tá bude posudzovať šestnásť filmových titulov z celého sveta. Okrem neho budú jej členmi aj česká herečka Klára Issová, scenáristka Prima Rusdi z Indonézie, slovenská scenáristka a režisérka Zuzana Liová a režisér, scenárista, producent, herec, kameraman a strihač v jednej osobe Royston Tan zo Singapúru, režisér filmu 4:30, ktorý na minuloročnom festivale získal Grand Prix za najlepší film. Na festivale bude pracovať aj ekumenická porota, porota FIPRESCI i študentská porota. Všetci členovia porôt rozšíria diapazón hostí, ktorí tento rok na bratislavský festival zavítajú. Mnohé z filmov prídu uviesť aj ďalší domáci i zahraniční filmári, zámerom festivalu je predstaviť divákom predovšetkým tvorcov filmov zo súťažnej sekcie.
Počas minulých ročníkov navštívili bratislavský festival také osobnosti, ako napríklad britská herečka Vanessa Redgrave, talianska herečka Stefania Sandrelli, francúzska herečka Julie Delpy, švédska herečka Anita Ekberg, taliansky herec Franco Nero, český herec Jan Tříska, poľský režisér Krzysztof Zanussi, švédsky režisér Roy Andersson, slovinský režisér Jan Cvitkovič, belgický režisér Yvan Le Moine či americký producent Roger Corman a mnohí ďalší.
