BRATISLAVA - Vnímanie korupcie je podľa Transparency International Slovensko (TIS) u nás stále veľmi vysoké. Podľa medzinárodného rebríčka vnímania korupcie skončilo Slovensko za rok 2015 na 50. až 53. mieste spolu s Chorvátskom, Maďarskom a Bahrainom. Ide teda o zhoršenie o dve miesta oproti roku 2014.
Podľa organizácie je to piate najhoršie umiestnenie spomedzi krajín Európskej únie, keď za nami skončili len Grécko, Rumunsko, Taliansko a ako posledné Bulharsko. Podľa TIS si Slovensko počas pôsobenia súčasnej vlády postavenie v rebríčku mierne zlepšilo oproti 55. až 56. miestu v roku 2012. Posledné štyri roky boli podľa organizácie však najmä nevyužitou príležitosťou. "Zanedbanie reforiem v zdravotníctve viedlo k plytvaniu a rozkrádaniu. Polícia a prokuratúra sa nestali funkčnými orgánmi boja proti korupcii s rovnakým metrom na všetkých. Prehĺbilo sa zaostávanie Slovenska za Českou republikou," konštatuje v správe o korupcii na Slovensku TIS. V roku 2012 sme podľa organizácie boli za ČR pozadu o sedem miest, v aktuálnom rebríčku je to už 13 priečok.
Z protikorupčných opatrení prijatých súčasnou vládou TIS pozitívne vníma prijatie zákona o ochrane oznamovateľov korupcie, ako aj prísnejšiu úpravu financovania politických strán, ktorá po novom zahŕňa lokálne aj župné voľby. Dobrou správou je podľa organizácie aj zvýšenie miery súťaže v štátnych zákazkách o tretinu na 3,6 uchádzača na tender v minulom roku, čo je najvyššie číslo od roku 2009. "Rekordne málo obstarávaní sa skončilo s jediným uchádzačom, len 21 percent oproti každej druhej zákazke v roku 2011," uvádza sa v správe. Podľa TIS sa v poslednom období na Slovensku zvýšila aj transparentnosť biznis sektora zverejnením účtovných uzávierok na webe či dát z katastra vo forme aplikácie. "Sledovanie zmien zákonov či vyhľadávanie v rozsudkoch online je jednoduchšie. Po prvýkrát bol zverejnený aj zoznam prokurátorov. Pozitívnym signálom bol aj odchod Štefana Harabina z čela slovenskej justície, ako aj odvolávanie osôb zodpovedných za škandály v zdravotníctve, hoci tie boli často spojené s presunutím na iné zodpovedné pozície," konštatuje organizácia.
Naopak, hlavným negatívom na Slovensku je podľa TIS pokračujúca beztrestnosť elít pri trestných činoch korupcie. "Ani za posledné štyri roky nebol odsúdený žiadny vysoko postavený verejný činiteľ. Navyše, 95 percent odsúdených za korupciu dostáva len podmienečný alebo finančný trest. Za machinácie s tendrami bolo odsúdených len 12 osôb za posledné štyri roky," konštatuje TIS. Neochota skutočne bojovať s korupciou a nastoliť rovnosť pred zákonom pre všetkých sa podľa organizácie prejavila aj v personálnej politike. Obsadenie generálneho prokuratúry, špeciálnej prokuratúry, Najvyššieho kontrolného úradu SR či nominácie na Ústavný súd SR podľa TIS potvrdzujú dominanciu politického záujmu vládnej strany pred verejným záujmom krajiny.
Klientelizmus podľa TIS pretrvával pri viacerých štátnych dotačných schémach, od stavby ihrísk, cez rezervu premiéra, po prideľovanie hasičských áut ministrom vnútra. "Podobne klientelizmus vykazovali nominácie na vedúce posty v zdravotníctve, ako aj prideľovanie lukratívnych zmlúv štátnou poisťovňou. Pokračoval výskyt nerovných šancí pri výberových konaniach sudcov," uvádza sa v správe. Vláda podľa TIS nesplnila ani sľub zlepšiť prístup k informáciám, ktorý je podľa organizácie kľúčovým pre verejnú kontrolu. "Boj proti schránkovým firmám bol len povrchný, keď aj nový register vlastníkov firiem so štátnymi zákazkami je prikrátky na jedného z najväčších dodávateľov štátu - firmu Váhostav," uvádza TIS.
Kľúčom k úspešnému boju proti korupcii je podľa organizácie stále viac osobná integrita verejných činiteľov od polície a prokuratúry, cez štátne kontrolné inštitúcie, po vedúcich odborov obstarávania. "Ak politické strany myslia boj s korupciou vážne, tak ďaleko viac ako na zmeny zákonov by sa mali sústrediť na odborný a morálne nespochybniteľný výber svojich nominantov do verejných funkcií. O výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude totiž rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena doterajších pravidiel," uzatvára správa.
Podľa medzinárodného rebríčka, ktorý reflektuje úroveň vnímania domácich i zahraničných analytikov a manažérov, sú najmenej skorumpovanými krajinami Dánsko, Fínsko a Švédsko. Naopak, najskorumpovanejšími sú Somálsko, Severná Kórea a Afganistan.
